Dojmy z GASP 2

Včera večer sme si s mojou milou vyrazili do Senca. Pred pár dňami v televízii videla rozhovor s Jánom Ďurovčíkom, kde rozprával o svojej tanečnej šou a že by sme si to mohli ísť pozrieť. Mali sme šťastie a kúpili sme v Ticketportáli jedny z posledných lístkov. Napriek rannému dažďu sa k večeru vyčasilo, čo bolo dosť dôležité, keďže predstavenie sa konalo v seneckom amfiteátri.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (5)

Pokiaľ moje oko dovidelo, bolo skutočne plno. Tým pádom sa prejavili dva nedostatky ešte predtým, než sa to celé začalo. Po prvé chýbajúce dosky na sedačkách a na operadlách boli cítiť. Fakt "pekne" pripravené hľadisko. Po druhé boli cítiť aj hovädá, ktoré si ani v hustom dave neodpustili svoju cigaretku.

Začiatok bol plánovaný na 21:00, ale začalo sa oveľa neskôr. Pol hodiny? Neviem, či čakali na tmu (no keby toto bolo dôvodom, čas súmraku si mohli organizátori zistiť dopredu...) alebo či išlo o nejaké technické problémy, čo nie je vylúčené, keďže autor pobiehal po amfiteátri a v jednom kuse telefonoval.

Naveľa sa tanečníci vytrúsili na scénu. Neveril som vlastným očiam, keď sa na nej desať minút ponevierali sem a tam a rozcvičovali. Spomenul som si, ako nás za mojich mladých čias v speváckom zbore cepovali, že správny nástup je dôležitý. Namiesto toho sa niektorí z tanečníkov prihovárali publiku a vyzývali ho na mexickú vlnu... na zapálenie zapaľovačov a svietenie mobilmi... ako malé deti.

Konečne začali bubnovať a tancovať. To bolo zväčša fakt dobré. Bubnovali drevami na popolnice a pódium, zmetákmi na lopatky, vydávali zvuky krabicami s müsli (v spojení s hudbou podľa mňa najslabšia časť), lyžicami (obľúbený to rytmický nástroj môjho spolubývajúceho z VŠ) či prázdnymi umelými bandaskami. Pritom sa na trojrozmernej scéne pohybovali dopredu-dozadu, sprava doľava a aj hore-dole. Škoda javiskového dymu, ktorý podľa mňa zbytočne zakrýval niektorých tanečníkov. Naopak svietenie na práve najaktívnejších účinkujúcich bolo presné a celkovo svetlá hádzali veľmi pekné tiene na bielu plochu v pozadí amfiteátra.

Takže samotný tanec fajn. Pekne to gradovalo... a potom sa zase začali baviť s publikom ako puberťáci, vraj teraz zasvieťte mobily a kývajte, my si to chceme natočiť. Chápem, že sa medzi jednotlivými číslami museli vydýchať, ale prečo práve také naivné vsuvky? Kazili dojem.

Vidíte, že zážitkom nie som práve nadšený. Ani hľadisko nejasalo najviac, ako som kedy zažil. Potlesk áno, zaslúžený. Standing ovations nie, aj keď VIP sedadlá pár ďalších strhli... no, stačilo.