Premenil som mečbol

Po čosi viac ako dvoch hodinách kina sme z neho vyliezli normálne zadumaní. Aj keď niekoľko gagov sa našlo, ako žarty v bežnom živote, zďaleka to nebola komédia. Je to film o láske, vášni, trochu psychoštúdia chlapíka driapuceho sa po spoločenskom rebríčku nahor a trochu thriller. Viete, aké strhujúce môže byť prevrhnutie pohára s vodou?

Keďže okrem Borisa film vychválili aj diskutujúci , myslím, že ďalšie odporučenie netreba. Preto teraz len zopár takých náhodných postrehov.

Hlavní predstavitelia pre nás boli v podstate neznámi. Trošku sme si ich pripodobňovali. Hlavný hrdina Jonathan Rhys Meyers vyzerá ako Robbie Williams, Emily Mortimer nám obom pripomínala Audrey Tautou . Hrali veľmi dobre, Emily očarujúco spodobnila poskakujúcu tenistku, ženu túžiacu po dieťati, fanatičku umenia, Jonathan niekoľkokrát perfektne stvárnil svoje vnútorné pocity mimikou. Po najtvrdším scénach to možno trochu prehral.

Keď už spomínam Audrey Tautou, jej najznámejším filmom je asi Amélia z Montmartru. Ako z Amélie okopírovaný vyzeral záber na policajta, ktorý sa v noci zobudí na to, že práve vyriešil prípad vraždy. Presne ako keď sa zeleninár zobudil na pretočený budík o niekoľko hodín skôr.

Vynikajúco bola vystihnutá atmosféra niektorých klasických scén. Zlatá mládež Anglicka sa baví o nadchádzajúcej dovolenke... musíme zaskočiť pozrieť Johna na Sardíniu. Biznis sa robí rýchlo, obdivujú sa neošúchané myšlienky, ešte lepšie je však byť spriaznený s veľkým šéfom. Staré londýnske uličky, tenisový klub bohatých, opera, obrovský moderný byt na brehu Temže...

Srdce mi poskočilo, keď sa na plátne objavila Uhorka . V tomto mrakodrape, ktorý vídam z okna pri svojich londýnskych cestách a ktorý sa mi veľmi páči, sa aj niekoľko scén odohráva.

Najväčšia debata sa však strhla na hlavnú tému filmu. Aký je vplyv náhody na náš život? Ako veľmi nás ovplyvňujú "mávnutia motýlích krídel" a koľko z osudu môžeme ovplyvniť svojou vôľou? Ťažko povedať, kto však dáva (skoro) stopercentnú váhu jednému z faktorov, robí asi chybu.

(písané 26. júla 2006)