Rozhodujem Cenu Fantázie 2013 (IV)

Najskôr musím skonštatovať, že poviedky súťažiace v Cene Fantázie spravidla čítam ináč, než som si zvykol. Bežne čítam v každom vhodnom okamihu, najmä počas cesty v MHD, niekedy večer v posteli, v zasadačke a tak podobne. Ale keď nestačí len čítať, ale treba aj zapisovať pozorovania, hodnotenia, komentáre, nedá sa to takto. Nuž tak mi nezostalo nič iné, než si trochu prehodiť relaxačný biorytmus. Počas spomínaných útržkových chvíľ uvažujem nad šachovými skladbami a literatúre zväčša venujem dlhšie súvislé časové obdobia po večeroch, ktoré som zvykol zapĺňať šachom.

V období od posledného článku po dovolenku som prečítal 25 poviedok. Boli nadpriemerne kvalitné, keďže moje priemerné bodové hodnotenie tejto skupiny bolo 5,68 bodu. O zvýšenej kvalite (aspoň z môjho pohľadu) svedčí aj zastúpenie najvyšších známok medzi nimi: jedna desiatka, tri deviatky a jedna osmička. Samozrejme o nich idem stručne pohovoriť viac.

Moja druhá udelená desiatka za celú súťaž sa ušla poviedke, ktorá ma prikovala k deke na brehu Draždiaku počas najväčších horúčav. Zatiaľ čo moja milá a náš krpec sa schladzovali vo vode, ja som si vychutnával príbeh dvojičky astronautov, z ktorých jeden letel a druhý neletel. Hlavná poznámka v mojich záznamoch znie "niekoľko veľmi jemných motívov navesených na základný nápad o spôsobe kozmického výskumu" a aj po niekoľkých týždňoch si viem rozpomenúť na viaceré nuansy. Hej, takto keby som vedel písať, hneď by som poslal niečo do CeFa 2014. Ale neviem, tak neviem.

Tri deviatky pristali v kolonkách fantasy poviedok. Prvá bola veľmi šikovne zasadená do reálií Starých Slovákov (hahaha). Osobne som v nej nepotreboval siahodlhé vysvetlenia pojmov na konci, dokonca ma rušilo, že autor všetko podáva čitateľovi polopatisticky, ale to nemalo vplyv na strhnutie bodu. Šiel dole za nejasný pocit, že niečo v poviedke nehrá, že nejaké detaily nesedia, prosto mierne neusporiadaný dojem.

Druhá fantasy bola svojím spôsobom výnimočnou. Totiž v súťaži sa objavilo nadmieru textov, v ktorých s prekážkami sveta bojujú hrdinky v neskorej puberte. Bojujú rôzne úspešne. Bohužiaľ nie som práve vhodnou cieľovou skupinou podobných textov (Twilight, iné YA), keďže rokov mám už viac ako dvakrát toľko než hrdinky a pohlavie tiež priznávam opačné. Keď sa k tomu priráta objektívne nízka literárna kvalita (pravopis, štylistika, schopnosť formulovať stručne a jasne, atď.), nečudo, že tieto poviedky končia u mňa s nízkymi bodmi. Ale výnimka potvrdzujúca pravidlo sa našla. Slušná gradácia prejavov nadprirodzených bytostí okolo vody a rozumné dávkovanie informácií o živote hlavnej hrdinky dokázali udržať moju pozornosť od začiatku do konca, aj keď som si najskôr povedal "To zas bude..." - ale nebolo!

Tretia deviatka má tiež historické umiestnenie, aj keď do času, keď Starí Slováci už dávno voňali fialky odspodu. I najzapálenejší služobník boží môže mať svoje slabšie stránky a práve na to mocnosti pekelné čakajú. Človeka obalamútia, do osídel zamocú a cesta von je zrazu stokrát ťažšia než cesta dnu. Ale kto má silné poslanie, toho len tak nejaký diablik nezvedie na scestie. A keď už sa ináč nedá, vždy je možno postupovať pragmaticky a uzavrieť výhodný obchod. Bod dole za trochu chaotický záver.

Jediná osmička z tohto silného balíka patrí hororu, ktorý tiež začínal pomerne banálne. Po úvodnej zívačke, keď sa hlavný hrdina stal obeťou zhody okolností (počasie, rodinná situácia) sa hororová story svižne rozbehne. Najskôr sa zdá, že bezďáka s nákupným vozíkom bude možné ignorovať, ale neskôr sa ukáže, že práve naplnenie jeho vozíka je kľúčom k úspechu. A tak hlavný hrdina nelení a napĺňa. Nebál som sa, ako som sa nebál pri žiadnom z doteraz prečítaných hororov v súťaži (a ako som sa napríklad bál pri filmovom Kruhu). Ale rôzne hororové obrazy boli popísané veľmi presvedčivo.

Na druhej strane kvalitatívneho spektra si zaslúži spomenutie len poviedka, ktorej som dal jediný bodík. Bola to strašná zlátanina z akože kalifornských reálií, pravopis hrôza, štylistika hrôza, nie je to 0 len preto, že som sa na niektorých miestach od srdca zasmial (napr. po riadnej dávke koksu jedna z hrdiniek bilancovala - hádam, že mala v pláne skôr balansovať). Áno, išlo o takú typickú teenagerskú story, určite skôr horšiu, ale rozhodne typickú.

Na dnes všetko, už čoskoro piaty diel o tom, čo som čítal na dovolenke.