Ursula K. Le Guin: Hlasy

Obe knihy sú prepojené najmä dvomi postavami. Gry a Orrek majú dary, ktoré získali od svojich predkov, zvláštne schopnosti, akoby magické. Gry už v predchodzom dieli ukazuje svoju schopnosť vábenia, ovládanie mysle zvierat, ktoré robia, čo ona chce. Orrekov dar sa zmenil v tom zmysle, že nechcel používať svoje vražedné schopnosti a namiesto toho sa stal vychýreným rozprávačom príbehov. Spolu putujú roky po pobreží smerom na juh, všade sa zastavia, niečo naučia zase idú ďalej.

Prichádzajú do mesta Ansul a stávajú sa postavami v úplne inom príbehu. Je to príbeh vzdelanej krajiny s veľkým duchovným a duševným bohatstvom, porobenej svojho druhu barbarmi. V Ansule bola známa univerzita, knižnica, demokracia. Prišli Aldovia, mesto dobyli, knihy spálili... vlastne nie, knihy utopili v mori, stokách a kanáloch. Utopili, lebo pre Aldov je oheň najvyššim božstvom a nepoškvrnili by ho kontaktom s nečistými vecami, ako sú napríklad knihy. Mesto si porobili, k obyvateľom sa správajú ako k nesvojprávnym otrokom. Tak to ide roky a veci sa začnú meniť.

Rozprávačom knihy je dievča Memer, dieťa obliehania. Jej matkou bola žena veľradcu, voleného najväčšieho bossa Ansulu. Jej otcom neznámy aldský vojak, ktorý jej matku znásilnil. Veľradca napriek všetkému Memer vychováva a dokonca ju naučí čítať a to nielen v miestnom jazyku. Je z nej skrátka tajný vzdelanec. Zo svojho vzdelaného pohľadu (a zo svojho ženského pohľadu v patriarchálnej spoločnosti, to si Le Guin nemohla nechať ujsť) pozoruje zmeny, či už k lepšiemu alebo k horšiemu.

Nejako to dopadne. Však viete, že vám pointu nezradím, to robím len výnimočne.

Čo poviete na nasledovné zamyslenie?

Vždy ma prekvapovalo, že poeti nehovoria v príbehoch o vedení domácnosti ani o varení. Práve o to sa predsa bojovalo - aby sa rodina stretla na konci dňa a spoločne v pokoji zasadla k stolu. V príbehu pánov Manvy sa hovorí o poľovaní a zbieraní korienkov, o príprave večere v tábore vo vyhnanstve na úpätí hory Sul, ale nehovorí sa nič o manželkách a deťoch, ktoré zostali v zruinovanom meste zničenom nepriateľom. Aj ony hľadali potravu, upratovali a uctievali bohov, tak ako sme to robili my za čias obliehania a tyranie Aldov. Bojovníkov po návrate čakala doma hostina. Rada by som vedela, aké jedlo ženy prichystali a odkiaľ ho vzali.

No nie je to zaujímavý námet na povedzme poviedku? Ako sa pečú nerfovia? Ako sa perú uniformy Federácie? Ako najlepšie vychovávať deti s pomocou robotov? Vie to niekto?

Určite budem chcieť trilógiu aj uzavreť Silami.