Ťažký chlebík hovorcovský

Môj postoj je jednoznačný. Vôbec nezávidím hovorcom ich prácu, napriek tomu, že sú na obrazovkách každú chvíľu, že ich minúty slávy nie sú skoncentrované, ale pekne rozložené počas mesiacov a rokov, čo robia hovorcov. Ak im vy závidíte, skúste si predstaviť seba v ich úlohe.

Postaviť sa pred mikrofóny a kamery a obhajovať prešľapy svojich veľkých šéfov. Vysvetľovať nevysvetliteľné. Opakovať argumenty stojace na hlinených nohách, niekedy absolútne nezmyselné. Tváriť sa presvedčene a presvedčivo. Častokrát vedieť, že rozprávam blbosti a pritom ich rozprávať zanietene. Novinári väčšinou udrú, keď šípia problém.

Iste, sú aj chvíle, keď sa šéfom a organizácii niečo podarí. Vtedy je radosť predstúpiť pred médiá. Ale ako často to býva? Navyše, keď sa darí, vtedy sa šéfovia za hovorcov zväčša neskrývajú, vylezú z dier a hrejú sa na výslní sami.

Zopár príkladov. Nechajme bokom hovorkyňu ministerstva školstva. Veľmi často vidno na obrazovke Kristínu Félovú, hovorkyňu Slovnaftu. Ak sa nemýlim, kedysi sme ju mohli počuť z rádia Twist. Jej prejav bol podľa mňa v pohode. No vidieť ju pred Slovnaftom, ako oznamuje zvyšovanie cien pohonných hmôt, to je tristný pohľad. Možno ju mnohí motoristi vidia len ako tú onú, čo vyhlasuje zdraženie benzínu.

Hovorca ministerstva financií, Peter Papanek. V pamäti ho mám zafixovaného ako nabubrelého panáka, ktorý pekne zvrchu oznamuje, že pán minister za niečo nie je zodpovedný, že sa s tým nedá nič robiť, že iné ministerstvo niečo pokašlalo... Možno taký ináč nie je, nepoznám ho osobne, možno je to dobrosrdečný vtipný človek. Ale v úlohe hovorcu ministerstva financií asi nemôže byť sympatickým.

Spomínate si, ako v minulých rokoch analytici i novinári bombardovali Národnú banku Slovenska, pre jej spôsob riadenia menovej politiky, či pre chyby bankového dohľadu? Je jedno, či oprávnene alebo neoprávnene. Ľutoval som dlhoročného hovorcu NBS Jána Ondu, byť pod takou paľbou...

Takto by som mohol pokračovať ďalej, ísť s príkladmi ďalej do minulosti. Netreba. Je nad slnko jasnejšie, že všetci hovorcovia si za negatívne vnímanie verejnosťou môžu sami. Všetci vedia, do čoho idú, keď sa dajú na hovorcovský chlebík. Že budú musiať opakovať argumenty šéfov, aj tie, s ktorými nesúhlasia. Keď to psychicky nezvládnu, dopadne to ako dnes. Stavil by som sa, že tu čoskoro budeme mať jednu hodinovú výpoveď... tak to už chodí.

(písané 15.4.2005)

P.S. Na moje prekvapenie sa na SME blogu zatiaľ inkriminované vyhlásenie neprepiera... tak len pre informáciu, ak som to správne zachytil, bolo cez telefón a zaznelo v ňom niečo o tom, že má zlú náladu a nech [tí bez štipendií] ... bolo tam niečo o dochnutí ... ešte teraz sa mi nechce veriť tomu, čo som počul, teraz po 2 hodinách sa mi to zdá ako zlý sen ... nasledovalo ospravedlnenie... žeby... žeby som to zle počul? Počul to ešte niekto iný?