Prvýkrát som sa témou "Turecko do EÚ?" vážne zaoberal počas hodín francúzštiny začiatkom tohto roka. Učiteľ nám dodal hromadu materiálov s dôvodmi pre aj proti, rozprávali sme sa o tom, cvičili konverzáciu i gramatiku... a zároveň som čoraz viac chápal, že celý problém je mimoriadne zložitý. Okrem iného mi došlo, že európski politici už príliš dlho Turkom sľubovali, že ešte toto, ešte toto, a už... nečudujem sa netrpezlivosti predstaviteľov Turecka, ktorú už dávali verbálne silne najavo. ( Martinovi Zámockému sa to v diskusii k jeho vyhranenému článku pokúsil vysvetliť napríklad Vilo Búr ).
Nemá zmysel, aby som vypočítaval jednotlivé pre a proti, niektoré sú uvedené napríklad v spomínanej diskusii . Pre mňa osobne však bola pomerne silným negatívom turecká okupácia severnej časti Cypru. Mediálne sa občas tento fakt spomenul, ale nejako sa to nerozmazávalo. Vedel som, že tesne pred prijatím Cypru prebehlo referendum o spojení oboch častí ostrova a že to boli práve cyperskí Gréci, ktorí spojenie odmietli, ale to bolo asi všetko.
Dnes mi napadlo pri čítaní článku v SME - Únia sa dohodla na vstupe Turecka (mimochodom, o akom vstupe? O začatí oficiálnych prístupových rokovaní, o vstupe zatiaľ nemôže byť ani reči, podľa mňa je toto zavádzajúci titulok...) - že by som sa mal pozrieť, ako to je vlastne s tou okupáciou.
Kto hľadá, nájde. Anglická Wikipédia je mojím obľúbeným štartovacím miestom za poznaním faktov. I keď je tvorená v podstate hocikým, snaží sa o prezentáciu faktov neutrálnym spôsobom. O delikátnych témach, ako je napríklad i grécko-turecký problém na Cypre , sa často vedie horúca debata, ale zväčša sa príde ku konsenzu...
Z článku o Cypre, z jeho časti o histórii po získaní nezávislosti sa zdá, že nielen Turecko má maslo na hlave... Cyperskí Gréci dlho bojovali za zjednotenie Cypru s Gréckom - tzv. Enosis . Turci sa takéhoto riešenia pochopiteľne báli - bola ich menšina.
Je to prosto klasický prípad eskalácie násilia na oboch stranách, neriešenia drobných konfliktov, ktoré historicky prerastali do stále horších vzťahov a skončili vojenským rozdelením územia. Turci utekali na sever, Gréci na juh, nechali za sebou majetky... Pripomína mi to rozdelenie Indie na Indiu a Pakistan na základe náboženstva. Zaujímavé, že obidva tieto prípady sa odohrali po odchode Angličanov z kolónie.
Takže rozhodne nemožno povedať, že by tu boli "dobrí" Gréci a "zlí" Turci, ktorí poslali z pevniny vojakov, aby zabrali územie. Tým pádom pre mňa tento občas spomínaný dôvod pre neprijatie Turecka do EÚ padol.
(písané 4. októbra 2005)
Turecko nie? Pre mňa jeden dôvod padol
Niektorí reprezentanti Európskej únie, tí zatiaľ dôležití, sa nakoniec rozhodli, že s Tureckom začnú normálne prístupové rokovania. Čo na tom, že všetci ľudia, s ktorými som sa o tejto veci bavil, sú rozhodne "proti". Samotný vstup je ešte ďaleko, môžu zmeniť názor, môže sa zmeniť strašne veľa vecí, i keď všetko asi nie. No napríklad ja mám oddnes o jeden dôvod menej pre "nie".