Úbohé politické nominácie

Tamtá strana môže nominovať svojich ľudí tam a tam. Hentá hentam. A tak ďalej. Keď sa náhodou človek nepáči koaličným partnerom, tak nominácia neprejde. Nie je dôležité, či je odborník, či je politik, či je taký alebo taký. Musí sa páčiť. Aj svojim, aj cudzím. Ideálne aj opozícii. Nepáčia sa vám tieto slovenské tančeky? Ony nie sú obmedzené len na Slovensko. Sú to vlastne všetko hádky o fazuľky v porovnaní s tým, čo postretlo istého pána Diamanta.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (6)

Viete, pán Diamant, teda vlastne Peter Diamond bol nominovaný Obamovou administratívou do vedenia americkej centrálnej banky, známej ako Fed. To je isto dôležité miesto a nominácia naň nepostretne len tak náhodného okoloidúceho.

Ale bohužiaľ pre pána Diamonda, táto politická nominácia bola zablokovaná republikánmi v bankovom výbore Senátu. Prečo? V dvoch predchádzajúcich kolách s ním síce súhlasili. Ale zrazu v treťom zistili, že nemá skúsenosti s výkonom menovej politiky a basta.

Čo na tom, že je profesorom na MITe? Že má matematické vzdelanie, ktoré by mu mohlo závidieť aj 99% tvorcov svetovej menovej politiky? Že bol predsedom Ekonometrickej spoločnosti? Je špičkovým odborníkom na sociálne poistenie? Na nezamestnanosť a trh práce? Že je laureátom Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 2010? V podstate sa na to môže vykašlať.

V porovnaní s týmto čisto politickým odmietnutím sú posledné udalosti na Slovensku skutočne na smiech.

Pre objektivitu je nutné poznamenať, že Nobelova cena samozrejme nie je žiadnou zárukou, keď ide o veľa peňazí. Spomeňme napríklad pánov Roberta Mertona a Myrona Scholesa, ktorí získali Nobelovu cenu v roku 1997 za prácu v oblasti oceňovania opcií, aby v roku 1998 šiel spektakulárne ku dnu hedžový fond Long Term Capital Management (LTCM) , v ktorom boli partnermi.

Ale v prípade pána Diamonda sa pokračovanie nedozvieme...