Banková etuda I

Bol som obyčajný človek, ktorému sa pri vyslovení slova "banka" vybavila predstava trezora plného balíčkov peňazí. Prepážky, za ktorými sedia úradníci s príručnými pokladnicami a kopami papierov, boli dodnes jediným miestom, kam som sa v miestnej pobočke banky dostal.

Vlastne za to všetko môže moja sestra, ktorá ma poprosila, aby som sa zastavil u jej osobnej finančnej poradkyne a vzal pre ňu nejaké papiere. Napísala mi plnú moc, ktorá mi vraj mala stačiť. Sestra vie dobre chodiť v dnešnej dobe, mama bola dojičkou mlieka, sestra úspešne dojí peniaze z dôverčivých babiek a hormónmi popletených teenageriek, prípadne celoživotne bláznivých žien akéhokoľvek veku. Živí sa veštením.

Myslím si, že je to podvod. Veštica, to tak. To, že má sestra finančnú poradkyňu, tiež svedčí o klamstve... Veď keby naozaj vedela predpovedať budúcnosť, poradila by si s investovaním zarobených peňazí i sama, no nie? A tiež by ma neposlala do po tie papiere.

Prišiel som normálne do miestnej banky. Napriek sestriným inštrukciám som sa pri jednej z prepážok spýtal, že kade k osobným finančným poradcom. Viete, ako to je, za prepážkou sedela chutná osôbka. Jej pravica s natiahnutým ukazovákom vystrelila smerom k dverám na konci haly. Áno, to boli tie správne dvere do sveta partnerov bohatých jedincov. Mrkol som na dievčinu, usmial sa, poďakoval a šiel.

(Mimochodom, dotyčnej osôbke sa trošku zdvihol žalúdok a poriadne vysoko adrenalín zo slizkého chlapa, čo na ňu významne žmurkal - ale to je už naozaj jedno.)

Za onými dverami išlo všetko podľa sestriných inštrukcií. Poradkyňa ma čakala, vymenili sme si papiere a po piatich minútach som sa vracal. Vstúpil som do haly a v nej som našiel asi 10 ľudí ležiacich na podlahe. Pripadal som si ako v nejakom poriadne blbom filme.

Podišiel som k prepážke, kde predtým sedela tá sympatická žubrienka. Uvidel som ju tiež na zemi. Na rozdiel od ostatných ľudí ležala tvárou nahor... a mala na čele krvavú škvrnu.

Pochopil som. Roztriasli sa mi kolená. Podlomili sa. Zviezol som sa na zem. Rozbil som si hlavu o akúsi debilnú ozdobu. Som mŕtvy.

(písané 30.4.2005)