Električková etuda IV

Niekedy okolo jedenástej doobeda som bol vyslaný vybaviť čosi v budove vzdialenej šesť zastávok električkou od môjho pracoviska. Auto je v centre strašne nepraktické, jeho hlavnou nevýhodou je, že ho nieto kam zaparkovať na deväť hodín. Zápchy, ktoré sa občas tvoria, to je hrôza. Tie aspoň nie sú stále. Ale problém s parkovaním je vážny. Auto preto odstavujem dosť ďaleko od pracoviska a v centre sa zásadne pohybujem električkou. Aj vzdialenosti meriam na počty zastávok. Nie na metre a kilometre, veď kto by to meral. Ani nie na minúty, keď už je to tak ďaleko, že je nutné ísť MHD, bolo by treba k minútam pripočítať aj tie strávené čakaním na zastávke.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (3)

Dlhú chvíľu som si krátil pozorovaním ľudí. Zaujala ma milá tetuška, vyzerala na šesťdesiat aj viac rokov. Tvár mala ako bábika. Ako z rozprávky. Pokojne čakala, na rozdiel od väčšiny nervózne podupkávajúcich.

Všetko sa ako švihnutím čarovného prútika zmenilo, keď už električka spomaľovala. Bolo jasné, že zastane tak, že tetuška bude približne v strede medzi dvomi dverami. Nestačil som sa čudovať Ako strela sa vrhla ku dverám, ktoré zastali približne predo mnou. Medzi mnou a nimi boli traja ľudia, dievčina isto mladšia odo mňa, pani v strednom veku a akýsi dôchodca. Práve tieto dve ženy sa pokúsili uvoľniť miesto, aby mohol starček prvý nastúpiť, ale rozprávková tetuška napikovala do vytvorenej medzery a víťazne nastúpila ako prvá. Medzitým sa na mňa začali zozadu tlačiť ľudia a trocha som preklínal svoju šéfku, ktorá ma poslala vybavovať práve v tomto čase.

Keď som sa dostal dnu, opäť som uvidel čarovnú tetušku zo zastávky, aj keď už vlastne na mňa nepôsobila až tak čarovne. Bola asi veľmi prekvapená, že všetky sedadlá boli obsadené a navyše sa ani nikto nezberal uvoľniť jej miesto na sedenie. Všade samí starší ľudia, s výnimkou dvoch mladších žien, obe však boli viditeľne tehotné. Nik zo starších gentlemanov ani nehodlal oceniť jej výkon pri nastupovaní. Tak stála, držala sa a čakala na svoju príležitosť.

Tá prišla o dve zastávky ďalej. Bohužiaľ, aj keby som si tetušky doteraz vôbec nevšimol, teraz by sa mi to určite nepodarilo. Pán, nad ktorým som stál, sa začal zberať na vystupovanie. Tetuška si to všimla a okamžite sa začala ryť vpred ku práve osirelej sedačke. Stál som jej v ceste a preto som mal možnosť sa zoznámiť s jej lakťom. Do čerta aj s takou tetuškou, do čerta aj s mojou šéfkou, do čerta aj s nedostatkom miesta na parkovanie!

(písané už dávno)