Keď dospelí píšu písomku

Už som sa na blogu priznal, že chodím na kurz francúzštiny . Svoju prípravu som trošinku zlepšil, napriek tomu stále je čo zlepšovať. V našej skupine je niekoľko veľmi schopných ľudí, ktorí ma v pohode strčia do vrecka. Z ich prejavu jednoducho cítiť prax.

Som presvedčený, že počas kurzov je potrebné preskúšavať vedomosti. Pri väčších skupinách to asi ani nejde inak ako písomkou. Už som však zažil i to, že sa "žiaci" vzbúrili a snáď z obavy pred hanbou (?) odmietli akýkoľvek test písať.

Na našom kurze by nám takáto vzbura nič nepomohla. Musíme sa podrobiť istým pravidlám, či chceme alebo nie. Písomka na overenie znalostí je predpísaná a basta. Keďže však navštevujem skupinu pre pokročilých, nebola to tak celkom len písomka. Tá predstavovala len polovicu skúšky, za 20 bodov. Druhá bola ústna, tiež za 20 bodov. Radšej nechcem vedieť, koľko bodov je potrebné dosiahnuť... z toho je jasné, že moje pocity rozhodne nie sú dobré...

Najskôr o teste. Pustili nám dvakrát videonahrávku v dĺžke 2,5 minúty. Po jej zhliadnutí sme dostali čas na písomnú odpoveď na 6 otázok z toho, čo sme videli a najmä počuli. Témou bolo znečistenie morí, čiže niečo mne veľmi odľahlé. Nečudo, že som časť vôbec nerozumel, časť som si domýšľal... a z otázok som na jednu nevedel vôbec odpovedať, lebo som nepoznal kľúčové slovo. Viem, že v nahrávke zaznelo - ale to mi nie je nič platné...

Druhou fázou bolo čítanie a odpovede na súvisiace otázky. Tu si výnimočne fandím. Opäť to bolo o mori, o jeho schopnosti absorbovať oxid uhličitý z atmosféry. Pochopiť.. text som pochopil, a snáď som v odpovediach neurobil veľa chýb.

Nakoniec prišiel okamih pravdy. Skúšajúci hodil do pľacu tému - znečistenie planéty, aké prekvapenie - spolu s niekoľkými otázkami, ktoré môžeme rozobrať. Kto chcel, mohol začať hovoriť, bola to taká moderovaná diskusia, trvala určite viac ako pol hodiny. Počas nej každý z 9 žiakov dostal slovo, ale niektorí si ho uchmatli častejšie ako tí menej šikovní. Osobne som hovoril asi trikrát a z toho trikrát trápne. Keď sa porovnám so spolužiačkou, ktorá bola ako francúzsky Kalašnikov...

... radšej nedomýšľať. Myslím, že zvolený spôsob umožní skúšajúcemu zistiť veľmi veľa - ale zároveň sa možno sústreďuje na veci trošku od veci. Pokiaľ niekto vie vpadnúť v pravý čas do diskusie, menej priebojný človek sa môže ísť kĺzať, i keby hovoril ako Cicero. Nebol to môj prípad, no jedna zo spolužiačok bola zjavne frustrovaná, keď skoro vždy, ked chcela niečo povedať, niekto ju predbehol.

Neviem, veru neviem, ako dopadnem. Dúfajme, že nie tvrdo :-)

(písané 12. júna 2005)