Situácia: sestra sa chystá v stredu na nejaký slávnostný večer, dress code muži čierny spoločenský oblek, či čo. Sestra kupuje oblečenie na túto príležitosť. Mala slušnú predstavu, mala už niečo obzreté, nepárala sa s tým a neskúšala v každom obchode desať kusov. Proste celkom ústretový prístup k nám, spoluchodiacim a spolunosiacim (kupovali sa i iné veci - iba raz čapil...).
Napriek tomu sme už v tuším štvrtom obchode veľmi ocenili ratanovú stoličku pri výklade. Vnútri, pri nej malý stolík. Najskôr si posedel Urban, po chvíli som si posedel ja. Sestra sa medzitým prezliekla v kabínke, skonštatovali sme, Urban stojac, ja sediac, že to nie je ono, a šlo sa ďalej.
Zoberme si klasickú modelovú situáciu. Žena kupuje "handry", vyberá, muž len vždy pozrie, či môže byť alebo nie (váha hlasu môže byť veľká, malá, poradná, nulová, akákoľvek). Prečo v takýchto obchodoch nemajú niečo podobné ako detský kútik v obchodných centrách? Niečo ako mužský kútik?
Nebolo by to nič zložité. Nejaká sedačka, noviny, motoristický časopis, televízor so športovým kanálom... (stereotyp, ale to by už znalosť mužskej populácie v danej príjmovej hladine poistila a vybralo sa vhodné vybavenie kútika) a hneď by muž prežil pobehovanie po obchodoch s menším frfľaním.
Viete o nejakom takom mužskom kútiku? Áno? Nie? Zavediete ho? Ak áno, dajte mi vedieť, potešilo by ma, že sme nevymysleli úplnú sprostosť... :-)
(písané 12. novembra 2005)
Mužský kútik
Neviem veru, či som už rozoberal svoj vzťah k nakupovaniu, či presnejšie k chodeniu po obchodoch. Nie je veľmi kladný. Mnohé obchody mám najradšej, keď v nich nie som. Už sa síce neodvážim zovšeobecňovať, že všetci muži sú takí, ale možno snáď povedať, že mnoho mužov je takých. Aj môj nádejný švagor. S ním a s mojou sestrou sme dnes absolvovali krasojazdu po trenčianskych obchodoch. V jednom z nich vyklíčila myšlienka.