Prečo by vlastne ktokoľvek mal mať deti? - Naivná otázka?

Nechajme bokom otázku, prečo nerodia a spýtajme sa, prečo by ktokoľvek mal mať deti...

Bežným dôvodom je, že jednoducho chce. Cíti sa na to, chce priviesť na svet svojho potomka, maličký voňavý batôžtek, ktorý potom bude rásť... viete. Reprodukčný pud nám dala do vienka evolúcia - lebo prežijú len tie gény, ktoré si zabezpečia reprodukciu.

V dnešnej (napríklad slovenskej) spoločnosti je tento pud a pozitívne pocity z jeho naplnenia potlačené mnohými inými podnetmi. Negatívnymi (aké životné komplikácie mi dieťa prinesie), aj pozitívnymi (svoj život môžem naplniť ináč). Pokiaľ sa ľudia rozhodnú ináč, ako mať deti (a zdá sa, že to robia vo veľkom), znamená to, že ich gény sa nerozšíria do ďalších generácií.

No a čo? - pýtam sa - Čo sa stane, keď moja rodina vymrie? Čo sa stane, keď sa "slovenské" gény nerozšíria do ďalších pokolení? Bude to znamenať hrozné štrukturálne zmeny vesmíru... či len jednoducho vymretie niečoho? Tak sem prídu napríklad Indovia - no a čo? Prečo by západná civilizácia (judeo-rímsko-kresťanská, ako ju charakterizoval Pavol Minárik) v Európe mala prežiť?

Prečo by vôbec Janka Mrkvičku malo zaujímať, či Peťko Môcik rozšíri svoje gény?

Jedným zo silných argumentov je: Keď nebudú deti a ľudia sa budú dožívať stále vyššieho veku, bude stále menej ľudí vo veku, ktorý sa dnes považuje za bežný aktívny - pracovný - t.j. medzi 18. a 65. rokom. Stále menší podiel ľudí by vytváral hodnoty, z ktorých celá civilizácia žije a výsledkom by bolo buď oddialenie odchodu do dôchodku - alebo celkové zniženie životnej úrovne. NIe je však možné, že zvýšenie efektivity vytvárania hodnôt zneutralizuje zníženie počtu vytvárateľov hodnôt?

Viem, mnohé z mojich otázok znejú možno až naivne - lenže na druhú stranu ma výrazne dráždi presvedčenie mnohých argumentujúcich o jedinečnosti svojej pravdy.

P.S. Na príspevky ad hominem v diskusii nebudem reagovať.