Len pred pár dňami som sa zamýšľal nad potrebou zladiť vystupovanie s prostredím . Bol som presvedčený, že to viem, že by ma nič také nemalo zaskočiť. A tu ho máš! Dnes sa ukázalo, že to môže byť ťažšie než by človek čakal.
Začal som vysvetľovať obsah práce, s miernymi problémami so štruktúrou, drobné úpravy po ceste, ale šlo to... a tu zrazu školiteľ prehovoril: "To sa nemôžeš takto vyjadrovať, tak neodborne, tak znevažujúco, pre komisiu," chvíľu hľadal výraz, "tak kolokviálne." Vyvalil som oči a spýtal sa: "Tak sedlácky ?" A vtom mi to došlo...
Pri vystúpeniach pred auditóriom mám osobitý štýl. Pripravím si osnovu, záchytné body, a okolo nich tak voľne rozprávam. Mám odhad času, jeden slide v PowerPointe mi vystačí priemerne tak na 3 minúty. Zvyčajne toto svoje rozprávanie k veci korením všelijakými výrazmi a zvratmi a poslucháči sa aspoň trošinku zabavia, keď ich už náhodou nebaví obsah.
A čo teraz? Za dva týždne sa neprerobím, aby som sa vyjadroval v pohode akademicky vhodnými výrazmi. Budúci týždeň si to vyskúšam znovu, s lepšou štruktúrou a snáď aj uhladenejšie. Za dva týždne potom naostro - snáď bude ľahko na bojisku.
Keby sa tak dala skúška skladať písomne... to by som určite nebol až taký kolokviálny. :-)
(písané 25.2.2005)
