Vynorila sa spomienka na kabu

V tom čas som bol hrdým žiakom prvého ročníka gymnázia. Neviem ako všelikde inde, ale na našom gymnáziu bola už rokmi zavedená tradícia, ktorá je skôr pravidlom na vysokých školách. Príjmanie prvákom do stavu študentského. Na VŠ v Bratislave sa to volá beánia. Na gympli to bolo kabu. (Spoločným pojmom pre beániu a kabu je tuším imatrikulácia.)

Jedným z krokov, ktoré nádejný študent musel zvládnuť, bolo pitie zmesi. Zámerne hovorím zmesi, lebo zloženie tohto kráľovského nápoja zväča humusnej chuti sa podľa všetkého mení s časom a miestom konania, no najmä v závislosti na fantázii a rozumu organizátorov. Organizátormi boli staršie ročníky.

"Našim" organizátorom, tretiakom či štvrtákom, sa podaril husársky kúsok. Spolužiaka, ktorý bol dovtedy alkoholom nezasiahnutý, po dlhšom pití zmesi v zákulisí následne museli liečiť v nemocnici na akútnu otravu alkoholom. Nemusím zdôrazňovať, že na škole potom z toho bol poprask. Boli disciplinárne tresty, ale dá sa povedať, že sa to organizátorom nakoniec relatívne prepieklo. Aj na výberovú VŠ sa jeden známy z ich dostal - a to ešte bol socík.

Hovorí sa mladosť - pochabosť. Lenže niektorí ľudia sú zjavne nepoučiteľní. Vedomé poškodzovanie zdravia iných je však ťažko tolerovateľné svinstvo.