Bolo to tuším vo výsledku jednej súťaže, v ktorej Helmut Zajic z Rakúska získal ocenenie. Aj jeho úloha bola pekná, ale to som ešte vtedy nedokázal úplne zhodnotiť. Ale to meno... ešte viac vyznelo po istom čase, keď sa v jednej publikácii zišli až traja rakúski skladatelia s typickými menami: Zajic, Zidek a Ziak.
Nie, nechcem si robiť srandu. Práve naopak. Len spomínam na Helmuta Zajica, ktorého som prvý raz naživo stretol na bratislavskom kongrese v roku 1993. Už vtedy ma zaujal svojou distingvovanosťou. V rokoch 1986-1994 pracoval ako sekretár Stalej komisie FIDE pre kompozičný šach, teda v čase, keď komisii predsedal jeho krajan Klaus Wenda. Predtým i potom navyše poskladal mnoho dobrých úloh, ktoré často vynikali obťažnosťou riešenia (márne hľadajúci riešiteľ by mohol povedať, že zákernosťou).
Helmut Zajic už navždy bude mať za svojím menom dva dátumy: 28.5.1934 - 16.8.2008.
Na zosnulých šachových skladateľov sa najlepšie spomína predvedením nejakých ich úloh. Vybral som dve.
Problém č. 160 |
V dlhšom probléme č. 160 biely zviera čierneho kráľa, stačí priviesť nejaký kameň a zmatovať ho. Voľná je napr. Va3, takže k cieľu by mohlo viesť 1.Vc3? s hrozbou 2.Vc8#. Ale takýto ťah hádam predsa len nezahrajú ani mladší žiaci, lebo čierny má viac než dostatočnú obranu protiútokom 1...Va1#!
Keby sa biely pokúsil uvoľniť svoju matovú sieť napr. ťahmi pešiakov 1.f3 alebo 1.g4 alebo útekom kráľom 1.Kxg1, čierny pohodlne zoberie vežu na a3. Preto biely musí svoje plány vykonať veľmi presne.
1.Jb4! hrozí 2.Jc6#. Tento mat nemožno kryť, ale keďže biely uvoľnil čiernemu kráľovi pole, tento môže utekať 1...Ke7. Dostane šach 2.Jc6+ Kf6 a ukazuje sa, že kráľ v podstate prebehol z jedného klepca do druhého. 3.g4! teraz hrozí 4.Jxh5#. Nemožno ho kryť, nemožno utiecť kráľom, ale čierny sa zatiaľ môže brániť likvidáciou pešiaka, ktorý sa obetoval 3...hxg4 .
Prečo to biely robil? Aby uvoľnil pole svojmu kráľovi. To sa podarilo, ale čierny kráľ medzitým odišiel príliš ďaleko od Va3. Preto ho biely zaženie späť: 4.Jb4! (hrozí 5.Jd5#) Ke7 5.Jd5+ Ke8 .
Teraz už môže biely zrealizovať svoj pôvodný zámer - hlavný plán. 6.Vc3! (hrozí 7.Vc8#) Va1+ 7.Kg2. Stále hrozí mat bielou vežou a čiernemu zavadzia jeho vlastný jazdec. Aj jaj... posledná obrana 7...Sc7 vedie k novému matu 8.bxc7# .
Problém č. 161 |
Je to úplne klasická úloha s pokusom vyvráteným matom bielemu, pričom tomuto matu sa v riešení bielemu podarí ubrániť, takže prejde pôvodná myšlienka. (Takýto scenár sa nazýva berlínskou témou.)
Na vyriešenie som samozrejme našiel niečo jednoduchšie. Dvojťažka č. 161 obsahuje tiež jeden dôležitý zlý prvý ťah bieleho. Zvodník 1.Vd3? vytvorí bielu vertikálnu batériu nasmerovanú na čierneho kráľa a zároveň umožní čiernemu kráľovi ťah na e5 - dáva voľné pole. Tým hrozí jediný presný odťah jazdca pokrývajúci toto voľné pole 2.Jf3# .
Čierny sa môže brániť jazdcom. Keď však hrá 1...Jxe6, umožní 2.Dxe6#, po 1...Jxc6 zase nasleduje 2.Jxc6#. Žeby 1.Vd3 bolo riešením? Nie. Je tu ešte maličký pešiačik: 1...dxc5! a matu niet.
Riešením teda bude niečo iné. Myslím, že nájsť ho nebude ťažké...
Helmut Zajic po sebe okrem úloh zanechal ešte niečo, po čom túžia mnohí skladatelia (niektorí až chorobne). Je po ňom pomenovaná téma. Jej obsah by sa stručne dal povedať takto: kameň A ťahá na pole x, kameň A je následne na poli x braný kameňom B a následne je kameň B na poli x braný kráľom. Najčastejšie sa téma Zajic vyskytuje v pomocných matoch - a bude sa vyskytovať ešte veľmi dlho. Na Zajica aj preto skladatelia tak skoro nezabudnú.
