Ako sa dostať do "môjho" antikvariátu?

Nechystám sa písať sprievodcu po antikvariátoch, v podstate spomeniem len dva, ktoré mali v mojom živote najväčší význam.

Prvý z nich som stretol asi dosť krátko po 1989-om. Trvalé bydlisko som mal v Dubnici nad Váhom. V tomto malom meste na Považí sa vtedy objavil nefalšovaný antikvariát. Je jedno, či som bol na gymnáziu v Banskej Bystrici alebo na VŠ v Bratislave, v sobotu ráno, keď som bol u rodičov, som do často zašiel podchodu. Nie dať tulákom pár halierov na rožok s párkom - ale pohrabať sa v starších knihách v tam sídliacom knižnom second hande a minúť na niektorú z nich časť vreckového.

Škoda, že ekonomicky to je dosť ťažká vec, viesť pravý antikvariát v takom malom meste. Majiteľ predával stále viac nových kníh a iných súvisiacich hovadiniek, čo práve leteli... prestal som tam chodiť. Teraz je tuším majiteľ mestským poslancom.

Medzitým som si samozrejme našiel náhradu. Mnohí knihomilní a knihomolní Bratislavčania poznajú antikvariát pri Justičnom paláci. V pivnici činžiaku, za dvomi drevenými dverami, za nejakými mrežami, sedí si rozprávkový ujko, hrá šach s počítačom, vie asi o každej knižke, ktorú tam má - a že ich tam nemá málo. Chcelo by sa povedať, že tam má všetko, ale nie je to pravda, do takej malej miestnosti sa úplne všetko nezmestí.

Je to knižný obchod, v ktorom som oplieskal asi najviac peňazí v živote. Nielen za knihy. Keďže je to jedno z posledných miest, kde sa dajú zohnať gramofónové platne - a často skvosty - pravidelne som sa v nich hrabal a nachádzal... napr. Orchester Gustáva Ofermana, virtuózne fagotové koncerty, Händelove organové koncerty, Hybš mi už hraje k tanci, Vašo loví city a Paľo Habera tvrdí, že dačo v tých hviezdach asi je.

Kníh je tam oveľa viac a aj som si ich mnoho zakúpil. Z beletrie napríklad Žida Süssa, mnohých Balzacov, detektívky, sci-fi knižky, slovenskú klasiku, českú klasiku, no proste beriem to zaradom, žáner si veľmi nevyberám. Našli sa i vysoko špecializované knihy z kompozičného šachu - priateľ zo Švajčiarska bol onehdy ohúrený cenami ruskej literatúry, keď je porovnal s cenou na svetových kongresoch.

Dnes však mám problém. Už dlho som v "mojom" antikvariáte nebol. Je to nechutná zhoda okolností. Prestal som pravidelne chodiť na stretnutia kompozičných šachistov v Ružinove, pred ktorými som do antiku často zašiel. Naposledy, ešte niekedy minulý rok, rozprávkový ujko poznamenal, že chodím dáko pomenej. Odvtedy? Predposledný raz, keď som tam zašiel o 17:10, mali skrátenú pracovnú dobu len do 17:00. Smola.

Na jar som roprávkového ujka stretol na burze starožitností v Trenčíne.

V piatok som sa rozhodol, že teraz je ten správny čas antikvariát navštíviť zas. Snažil som sa prísť s dostatočnou časovou rezervou, už o pol piatej som svižne kráčal k tomu správnemu činžiaku. Z diaľky som videl roprávkového ujka, ktorý práve vchádzal - a čudoval som sa. Žeby nechal svoje knihy bez dozoru? Žeby mal iného predavača? Nie, veru nie, to nie správne uvažovanie. Na dverách bol oznam, že ešte tento týždeň je z technických príčin zavreté.

Zareval som v duchu a trošinku i nahlas. Je tá rozprávková komnata už pre mňa zakliata? Ako sa tam mám dostať?

(písané 13. augusta 2005)