V utorok som písal, že som medzi sviatkami došiel do Bratislavy a veru dobre sa mi fachčilo . Plán bol taký, že v piatok poobede nasadnem do vlaku a docestujem na Silvestra k rodičom.
Lenže už ráno to bola divočina. Z Karlovej Vsi nechodia do centra autobusy, len električky. Tie mali zafúkané a pozamŕzané výhybky... takže som išiel do roboty viac ako dvojnásobný čas v porovnaní s normálom. Nestihol som pichačkový limit. :-)
Okolo obeda som sa pokúsil zistiť, aký vlak asi použijem a zostal som v šoku. Môj ranný problém s cestou do práce bol ničím v porovnaní s tým, čo prežívali ľudia na cestách z Bratislavy a verím tomu, že aj železničiari toho mali "plné brýle". Prosto toto bol extrém a nielen u nás na Slovensku. Večerné správy mi to potvrdili.
Kukol som na hlavnú stránku SME a jeden z titulkov prosil potenciálnych cestujúcich vlakom, aby si to rozmysleli. No dobre, rozmyslel som si to.
Tak som zostal v Bratislave. Mám čo robiť, ani si nepamätám, kedy som sa naposledy nudil, aj sám sa zabavím. Včera som napríklad pomáhal zaparkovať jednému mladému nešťastníkovi, ktorý sa niekam vybral autom - a po pár metroch si to rozmyslel (podobne ako Milan Dubek ). Nedalo sa tam ani späť na parkovacie miesto... :-)
Ale tak mi napadlo, že možno sa niektorí blogeri či čitatelia mojej krvnej skupiny zberajú do centra na všeobecné šantenie, či organizujú akciu niekde v Karlovke, kde by sa jeden človek navyše stratil. Hm?
(písané 31. decembra 2005)
Ako som včera necestoval
K napísaniu tohto príspevku ma inšpiroval včerajší článok Martina Mojzeša, ktorý si prežil strastiplnú cestu z Bratislavy na sever. Nebol sám, takých boli stovky, vlastne asi tisíce. No ja som medzi nimi nebol.