Ako som sa priznal asi pred dvomi týždňami , čaká ma vážna skúška. A podstúpim ju už zajtra. Nervozita je v istom zmysle na mieste. Dokonca som jej rád.
Moje dlhoročné pozorovania mi totiž ukazujú, že keď pred nejakou skúškou, súťažou, testom alebo čímkoľvek takýmto nie som nervózny, obyčajne to dopadne zle. Väčšinou poznám svoje slabiny i silné oblasti, takže dobre viem, čoho sa mám báť. Tak je to aj so zajtrajšou skúškou. Pomerne dosť sa obávam otázok z publika, ktoré môžu byť akékoľvek a odo mňa sa očakáva, že vhodne zareagujem. Pri mojej "kolokviálnosti" to môže byť kameňom úrazu, tresnem nejakú kravinu...
Pripravoval som sa svedomito. Uvidíme, povedal slepý a šiel do kina na nemý film :-()
P.S. S ohľadom na nulovú pointu a mizivú informačnú hodnotu tohto príspevku ho ako prvý zaradím len do svojho blogu a nezverejním ho na hlavnej stránke SME blogu. Som naozaj zvedavý, koľko ľudí si ho prečíta... :-) ... konečne trochu zlepšená nálada, vďaka nečakanému experimentu...
(písané 10.3.2005)
Mám nervy
Pochopiteľne, nehovorím o tom, že mám nervovú sústavu. Nemôžem obsedieť, vrčím a neviem, čo skôr... bolo by treba toľko vecí, ale poriadne sa nedokážem sústrediť. Dôvod je jasný.