Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
S prekladom titulov kníh je niekedy problém. Keď mi niekto z mojich čitateľov poradil túto knihu, snažil som sa o nej niečo zistiť, kým po ňu pôjdem do knižnice. Nejako som vygooglil, že v anglickom originále sa volá Straight a český preklad vyšiel pod názvom Cílová rovinka. Trochu rozdiel, čo poviete? Keď sa k týmto rozdielom priráta skutočne silné odporúčanie, obzeral som sa po nej dôkladne a našiel som. I český, i slovenský preklad. Aké to bolo?
Nie, nezakladám si chov rybičiek ako blogový akvarista Ivan Kahanec. Iba som si tak... prečítal knižku Viktora Suvorova s týmto názvom. O autorovi som sa dozvedel náhodou v KecBoxe na TestBoxe a v knižnici som si od neho požičal prosto niečo. Papierové (knihu) a zároveň sklenené (Akvárium). Žije v ňom jediný druh rýb. Pirane.
Na túto knižku som v knižnici nenatrafil náhodou. Išiel som priamo po nej. Vlastne som išiel po viacerých, ale táto bola medzi nimi. Dôvod? V diskusii k môjmu nedávnemu spotu o inej McBainovej knihe mi odporučili rôzne knihy a niečo mi prišlo aj internými správami.
Rozhliadajúc sa zamyslene knižnicou, stojac pri detektívkovej polici, škrabkajúc sa na hlave, čiahol som naverímboha medzi knihy. Vzal som si snáď tú najochytanejšiu. Nebolo to žiadne porno. Bola to detektívková klasika z konca 60. rokov, vydaná na Slovensku v roku 1981.
Sú dobrí spisovatelia, o ktorých sa na hodinách literatúry učí veľa a predsa málokoho lákajú. Cestu ku nim si treba nájsť. Pre mňa je takým napríklad Honoré de Balzac. Otec Goriot pre mňa zo začiatku bol nočnou morou, ale dnes si od Balzaca rád veľa prečítam. Ale sú aj dobrí spisovatelia, o ktorých som sa na hodinách slovenčiny neučil, lebo, jemne povedané, v čase mojej mladosti neboli "in". Povedzme taký George Orwell. Alebo Dušan Mitana. Hádajte, ktorý z nich asi napísal knihu Slovenský poker?
Hovorí Vám niečo pojem clubbing? Ak nie, prečítajte si napríklad článok Petra Bigoša o tých správnych miestach, kam zájsť, keď sa večer chcete pobaviť v Londýne. Ale hlavný hrdina knižky, ktorú som práve dočítal, aj keď je Londýnčan s exkluzívnou adresou Downing Street 9 - áno, aj tam niekto musí bývať - je napriek svojej svetaskúsenosti očarený klubom neapolským. Priam ľutuje, že až tak neskoro vo svojom živote objavil tak skvelé miesto a že je tak strašne ďaleko od jeho domu. Ako ho objavil? Prečo je skvelé?
Na Vianoce som okrem iného dostal zopár knižiek. Meno jednej z nich hlási, že niekto zomrel. Keďže som ju už dočítal, viem o čo ide. Je to meno jednej z poviedok a mŕtvy bol pracovník televízie. Významný. Preto mu urobili pohreb s celou parádou a kopou rečí. Nikomu nevadilo, že v truhle je vystretý úplne iný nebožtík, všetci sa dobrovoľne tvárili, že tam leží ten pravý. Prečo?
Ani neviem, ako sa táto knižka ku mne dostala. Na obálke má nahého chlapa vo výskoku. Vyskakuje súnož a pritom si stehnom zakrýva prirodzenie. Je chlpatý. Je ako lovná zver.
Joseph Heller. Hlavu 22 som čítal tuším na vysokej škole a doslova som ju zhltol . Prečítanie románu Niečo sa stalo mi pred pár rokmi trvalo riadne dlho, nebolo to ľahké čítanie. Gold nad zlato je niekde medzi tým.
Dosť dobrý názov pre knihu, podľa mňa, taký správne zvukomalebný. Práve on ma prinútil vziať ju v antikvariáte do ruky a pozrieť sa na záložku, že o čom vlastne autorka Marianne Fredrikssonová točí. Čakalo ma tam prekvapenie.
Nie je to tak dávno, čo som prečítal a vychválil inú Lemovu knihu, Hvězdné deníky 2. Tesne pred Vianocami som pri prehrabávaní knižnice narazil na jednu, ktorú som už kedysi čítal, ale nepamätal som si detaily, ani záver, len zápletku. Ponoril som sa do deja, ktorého hlavným hrdinom je opäť Ijon Tichý.
... a jiné příbehy. To je názov útlej knižky českej herečky Táne Fischerovej, ktorú som prečítal vo štvrtok večer vo vlaku z Bratislavy k rodičom.
Azda by som skôr mal písať "Adrian Mole and the Weapons of Mass Destruction", pretože ide o názov knižky v angličtine, ktorú som si pred týždňom kúpil a pred pol hodinou dočítal... ale koho by už tuná zaujal anglický titulok? Pritom sa nemôžem dočkať, keď vám opíšem, ako na mňa najnovšie Adrianove životné vzostupy a pády zapôsobili.
Nečakal som to, ale nejako sa mi pošťastilo prečítať už piatu knihu z darkoverského cyklu od Marion Zimmer Bradley. V čomsi sa výrazne odlišovala od predchádzajúcich (odkazy na ne dole v súvisiacich článkoch). Po prvý raz (pre mňa) do deja vstupujú Pozemšťania, pardon - Terrania. A pritom spracované myšlienky sú dosť nefantasy.
Mám za sebou prvý tohtoročný vianočný nájazd na kníhkupectvá a môžem povedať, že bol veľmi úspešný. Jeho cieľom bolo preskúmať, aká je ponuka a objavené tituly predbežne priradiť ľuďom v mojom okolí, ktorých plánujem obdarovať knižkami. Pre každého sa niečo našlo, pre niektorých dokonca môžem veľa vyberať. Mám pred sebou list papiera a na ňom asi 50 bodov. Okrem názvov knižiek a mien autorov aj niekoľko poznámok, ktoré som si urobil mysliac pritom na blog.
Keď som písal o predchádzajúcej knihe o Perrym Masonovi, ktorú som prečítal v novembri, vypichol som hneď v úvode jeden aspekt. Prostitútka na obale, zastavujúca okoloidúce auto (z ktorej sa potom vykľula oveľa nevinnejšia osoba). Cieľom bolo aj prilákať čitateľa na niečo zaváňajúce sexom, aby si prečítal, čo vlastne píšem. Vtey som však netušil, že i v ďalšej knihe, ktorú práve idem stručne zhodnotiť, bude dôležitú úlohu hrať stopárka. Náhoda.
Už štvrtá kniha z darkoverského cyklu od Marion Zimmer Bradley, ktorú som schlamstol tento rok. Fantasy. Aká bola? Bola to fantázia? Alebo ma z toho chytá fantas? (Fantomasa sa nebojím.)
Tento titulok ma pri prechádzke knižnicou nalákal tak, že som si dotyčnú knihu otvoril, nahliadol dnu, požičal som si ju a tešil som sa, ako si dobre počítam. Pri výbere knižiek sa mýlim len výnimočne. Tentoraz som bol sklamaný...
Detektívka. Kone, džokeji, svet dostihov a zmarené nádeje hlavného hrdinu. To je veľmi stručná charakteristika zatiaľ všetkých kníh, ktoré som od Dicka Francisa čítal. Niekedy si vravím - tento autor ma už nemá čím prekvapiť. Tak úzko žánrovo vymedzený... a predsa sa znova a znova nájde všeličo nové, neošúchané.
V poslednom období som veľa čítal sci-fi a fantasy, trochu detektívky a nechýbal ani humor. Zo súdka podobnému kriminalistike som tentoraz pipetou vysosol trošku špionážny, trošku paranoidný a trošku i kriminalistický príbeh Roberta McCruma. Je o tajnom odbore britského ministerstva, ktorý sa zaoberá zhromažďovaním informácií o čomkoľvek a ich spracovaním.
