Ak chceme mať šancu uspieť v boji proti globálnemu otepľovaniu, musíme udržať našu planétu čo najviac zelenú. Potrebujeme zachovať čo najviac lesných ekosystémov a zároveň vytvárať čo najviac nových. Inými slovami, potrebujeme sadiť stromy. A potrebujeme ich sadiť správne.
Sadenie stromov určite nie je jediný a ani postačujúci spôsob boja proti klimatickej zmene. Stromy sú iba jednou kockou z komplexnej skladačky nutných zmien na systémovej aj individuálnej úrovni. Myšlienka sadenia stromov je však okrem svojej užitočnosti aj veľmi atraktívna. Výsadbe stromov sa preto po celom svete venuje množstvo rôznych organizácií.
Robiť správne veci nestačí. Musíme ich robiť aj správnym spôsobom.
Nie vždy to však dopadne dobre. Napríklad v severnej Indii bol počas posledných desaťročí vysadený les, ktorý je veľký zhruba ako celé územie bývalého Československa. Žiadne pozitívne výsledky však nepriniesol, a to hlavne kvôli tomu, že domáci tento nový les zobrali ako pozvánku na masívne vyrubovanie ostatných lesov. Ešte katastrofálnejšie dopadol projekt „Breath for the Future“ v Turecku, kde sa síce v novembri 2019 podarilo za jediný deň vysadiť 11 miliónov stromov, avšak až 90 percent z nich kvôli nedostatku vlahy do troch mesiacov uhynulo.
Zachraňovať planétu pomocou výsadby stromov je skvelý nápad, musíme ho však realizovať oveľa šikovnejšie. Musíme sadiť správne stromy na správnom mieste a v správny čas, a zároveň sa musíme postarať o to, aby tieto stromy neboli použité ako palivo. Pekným príkladom je projekt nadácie Instituto de Pesquisas Ecológicas v južnej Brazílii, kde sa za posledné tri desaťročia podarilo každý rok vysadiť zhruba stotisíc ovocných stromov, ktoré prinášajú lokálnej komunite jedlo a zároveň drobný príjem z predaja semienok.
Nie je strom ako strom
Sadiť stromy sa pred pár rokmi rozhodla aj slovenská Nadácia Integra. Iba počas minulého roka ich v Keni a Etiópii vysadila viac než viac než milión. A to spôsobom, ktorý je doslova geniálny a do detailu prepracovaný. Integra si všimla, že v Keni a Etiópii existujú ideálne podmienky pre pestovanie kešu a makadámiových stromov.
Tieto stromy sú odolné, rýchlo rastú a vo východnej Afrike nemajú prirodzeného škodcu. Zároveň majú vďaka cene orechov značný ekonomický potenciál. Kešu stromy sa v Keni a Etiópii v minulosti pestovali, ale domáci obyvatelia väčšinu z nich vyrúbali pred dvadsiatimi rokmi, po bankrote poslednej firmy, ktorá ich vykupovala. Ešte lukratívnejšie makadámiové stromy sú pre túto oblasť úplnou novinkou.
Integra sa preto rozhodla zriadiť škôlky na pestovanie sadeníc. Stromy nevysádza do monokultúrnych plantáží, kde by mohli rýchlo a masívne uhynúť. Rozdáva ich priamo do afrických rodín. Zároveň vybudovala prevádzku, v ktorej sa orechy spracovávajú. Výkup orechov je automatizovaný. Stačí ich položiť na váhu a priložiť kartičku, a majiteľovi automaticky príde na účet férová odmena. Integra týmto krokom zabezpečila, že dospelé stromy neskončia v ohni, ale naopak, ich majitelia sa o nich budú starať.
Ekonomické benefity
Typický kešu alebo makadámiový strom prináša úrodu orechov už v treťom roku svojho života. Dospelosť dosiahne v siedmom až ôsmom roku a plodí vyše 70 rokov, pričom každý rok dokáže vyprodukovať zhruba 40 kilogramov orechov. Rodina, ktorá pestuje 20 takýchto stromov si tak môže ročne prilepšiť o zhruba 800 EUR, čo je rovnaká čiastka ako priemerný ročný príjem. Vypestovanie jedného stromu pritom stojí iba 5 EUR, pri dvadsiatich stromoch je to teda 100 EUR.
Keďže orechov sa už začína plodiť viac ako dokáže prevádzka spracovať a Integra si na úrodu nerobí žiadne nároky, postupne sa začínajú objavovať aj ďalšie lokálne firmy, ktoré ich vykupujú. Obnovuje sa tak priemysel, ktorý pred dvomi desaťročiami úplne zanikol.
To však nie je všetko. Vďaka makadámiovým a kešu orechom sa vo východnej Afrike lepšie darí aj tradičnej keňskej a etiópskej plodine – kávovníku. Nové stromy totiž kávovníkom poskytujú prirodzený tieň, udržiavajú vlahu v období sucha, a tiež zabraňujú v erózii pôdy. Keďže orechovníky patria medzi najodolnejšie stromy, prirodzene sa stávajú dôležitým nástrojom na zmiernenie dopadov zmeny klímy na africké poľnohospodárstvo. A samozrejme, prečisťujú ovzdušie.
Na ceste k lepšej budúcnosti
Ozdravovanie klímy dáva nádej na lepšiu budúcnosť. Milión orechovníkov pohltí toľko emisií uhlíka, koľko vyprodukuje jedno menšie slovenské mesto. Milión orechovníkov tiež vytvorí malý ostrov blahobytu v krajine, v ktorej neustále hrozia občianske vojny a väčšina ľudí nemá prístup k pitnej vode, čím pomáha nielen k zlepšeniu životných podmienok afrických rodín, ale tiež k bezpečnosti a budúcemu blahobytu celej planéty. Inými slovami, ak sa bude mať lepšie Afrika, bude sa mať v konečnom dôsledku lepšie aj Slovensko (viac o tom píšem v článku Prečo by sme mali pomáhať chudobnejším?).
Tu však plány Integry rozhodne nekončia. Vďaka obrovskému environmentálnemu, ekonomickému a spoločenskému úspechu pilotného projektu prevzala záštitu nad touto iniciatívou prezidentka Zuzana Čaputová a aktuálne sa chystá ešte väčší. Tridsať miliónov stromov rozmiestnených po celom východnom pobreží! Ak ste si na Nový rok dali predsavzatie prispieť svojou troškou ku krajšej budúcnosti, kliknite na tento odkaz a vysaďte tak strom vo východnej Afrike. Lepšiu príležitosť ako minúť niekoľko eur už možno nedostanete.
Matej Lorko (www.lorko.sk) vyštudoval PhD. program behaviorálnej a experimentálnej ekonómie na Macquarie University v Sydney. V súčasnosti pôsobí na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave a tiež prednáša behaviorálnu ekonómiu na Wirtschaftsuniversität vo Viedni. Autorkou fotografií je Ivana Čorbová, koordinátorka klimatických a humanitárnych projektov v Nadácii Integra. Ivane zároveň ďakujem za inšpiráciu a korektúru textu.
