Kvôli vidine skvelého výletu sme vstali zavčasu, vlak odchádzal z Bratislavy o 5:53. Teda.. mal odísť. Vyrazili sme s trištvrtehodinovým meškaním. Očakávaný príchod: okolo 8:30. Reálny príchod cca 13:00 a som si istá, že by sme v ten deň ani neprišli, keby sme sa nerozhodli z okraja Budapešti dopraviť mestskou. Tá skolabovala až nasledujúci deň..
Napriek tomu, že nezvyknem nič plánovať, tento výlet som mala naplánovaný pomly do minúty. Ďalšia osudová chyba. Sľubujem, už nikdy.
Brodili sme sa snehom ako na Sibíri... teplota klesala hlboko pod bod mrazu a nám zrazu prestalo byť do smiechu. Mne, zvyšok o úsmev na tvári prišiel už dáááávno... Nuž, nezaprela som svoj entuziazmus. Budapešť milujem! Už len pre jej historickú hodnotu. Vyvoláva vo mne príjemné pocity a vždy sa tam rada zastavím..
Hősök tere - jedno z najkrajších námestí Budapešti, minimálne vďaka pamätníku milénia, ktorý tu stojí takmer 100 rokov. Uprostred sa nachádza vysoký stĺp, na vrchu ktorého je archanjel Gabriel. V polkruhu sa nachádzajú sochy štrnástich významným maďarských štátnikov.
Celá táto komédia sa diala hlavne kvôli návšteve vianočných trhov na Vörösmarty tér, ktoré sme nakoniec prebehli nadpozemskou rýchlosťou.
Hneď vedľa bolo nákupné centrum, z ktorého bol krásny výhľad na trhy, a hlavne z tepla. (fotilo sa to naozaj veľmi komplikovane..)
Hradný kopec s kráľovským palácom - Budavári palota, ktorý je súčasťou kultúrneho svetového dedičstva UNESCO.
Budavári palota.
Bazilika svätého Štefana
Vnútri mi okamžite udrel do očí nápis: "zákaz fotografovať". Priznávam, porušila som tento zákaz a na pána strážnika som sa veeeľmi pekne usmievala, no statív som sa neodvážila vytiahnuť.. Vďaka všetkým svätým, fotoaparát ešte stále vlastním, a ani ľahšia o nejaké drobné nie som. Zatiaľ.
Nádhera. Ticho. Pokoj. Úžas.
Už bolo relatívne neskoro. Mali sme asi dve hodiny do odchodu vlaku, na ktorý sme sa zberali. Bolo niečo po šiestej hodine podvečer a keď sme sa konečne dostali na, podľa mojich slov, najkrajšiu vlakovú stanicu v strednej Európe, pristavený bol vlak, ktorý mal odísť pred zhruba piatimi hodinami. (fotografia stanice vznikla v lete)
A tak sme sa rozhodli nastúpiť do vlaku, ktorý smeroval do Prahy. S príjemným, pohodlným interiérom..
Cestou späť sme obišli vlak, ktorým sme pricestovali, ešte stále nedorazil na stanicu... Tento, ktorým sme cestovali, bol úplne prázdny, nečudo. Na ďalší deň v Budapešti skolabovala mestská doprava, dokonca aj metro. Som rada, že sme nepočúvli slečnu na informáciách, ktorá nám neodporúčala cestovať vlakom. Zimná Budapešt má tiež svoje čaro, ale toto?
Konečne doma! Vyčerpaní, no napriek tomu s úsmevom na tvári... Najbližšie na jar...
