Strácam sa v dave, napriek tomu, že plávam proti prúdu. Žijem svoj život, tak ako viem. Pracujem, študujem, snáď aj raz doštudujem. Fotím. Píšem. Robím, čo ma baví. Zoznam autorových rubrík: Z ciest, Tak ma napadlo.., kúsok zo mňa, Súkromné, Nezaradené
Nie je jedno, aký si Ty, alebo aká som ja? Hlavne, keď nám to vzájomne vyhovuje? Nie je jedno, že celý svet okolo nás je príšerne skorumpovaný a zaškatuľkovaný? Hlavne, keď môžme žiť vo svojom? Nie je jedno, kto si čo myslí? Hlavne, keď to nikto nevysloví?
Výtvor môjho priateľa, vďaka ktorému som pochopila, čo je to skutočná láska... :)
Považujem sa za mladú ženu, ale niekedy mám pocit, že niektoré spomienky z môjho detstva sú pre túto dobu dávno zabudnuté a dnešní študenti/žiaci ma skutočne niekedy zaraďujú k pamätníkom...
Po prečítaní väčšiny blogov, ktoré sa tu posledné dni vyjadrujú k politike a momentálnej situácii na Slovensku mi nedalo nevyjadriť svoj názor..
Slzy sa mi tisnú do očí. Ležím na posteli a vedľa na zemi spí najlepší chlap môjho minulého, prítomného života. Mladosť - pochabosť. Kedysi dávno som si myslela, že tento chlap nie je pre mňa. Že ja potrebujem viac, ako mi on môže dať. Teraz, s odstupom času, vidím, že nič viac som nikdy v živote mať nemohla a že tento chlap, ležiac mi pri nohách, je to najlepšie, čo mi život ponúkol a mohol ponúknuť. No leží mi pri nohách len jeho telo. Jeho duša sa mi stráni. Áno, sklamala som ho. Kedysi. Veľmi...
Na Silvestra 2009 som nabehla ráno do práce s nulovým elánom a tvárila sa, že môj pracovný kalendár ukazuje správne - pracovný deň. Ale on sa skutočne nemýlil, 31.12. JE pracovný deň.. Len mám niekedy pocit, že svet okolo mňa sa už zbláznil..
Človek by sa nemal na nič tešiť. Potom to dopadne katastrofálne. Ale.. aj kolaps maďarských železníc stojí za komický výraz v tvári..
