Ja som s Tebou šťastná. Verím, že Ty si šťastný so mnou. A mňa nič iné nezaujíma. Je mi jedno, čím si, alebo za koho sa pokladáš. Vážim si Ťa, pretože si Ťa mám prečo vážiť. Sú to moje subjektívne dôvody a nikto mi ich nevezme. To, z čoho si sa vyhrabal je jeden z dôvodov. To, kde si teraz, je ďalší dôvod. To, odkiaľ si vyhrabal Ty mňa je ďalší a pre mňa veľmi podstatný. A ja tých dôvodov mám omnoho viac. Zopár nepomenovateľných. Zopár, ktoré Ty nikdy nepochopíš, alebo im nikdy neuveríš. A mne je to jedno.
Áno, žijem vo svojom svete, možno veľmi ďaleko od reality, ale čo je realita? Pre mňa je realitou to, čo ja vnímam ako realitu. Pre mňa je realita subjektívny názor jednotlivca. Či už je to utópia. Blažená nevedomosť. Čokoľvek.
Chcem si tento život užiť naplno. Chcem si užiť všetky príjemné pocity, ktoré mám možnosť prežiť. Je mi jedno, či sa niekedy znova zraním. Znova som si nasadila tie ružové okuliare, ktoré som mala na začiatku nášho vzťahu a tak mi je dobre... je mi jedno, ako dlho to bude trvať. Je mi s Tebou dobre, život s Tebou sa mi páči a odmietam si k sebe pripúšťať akékoľvek negatívne myšlienky a podnety..
Je mi jedno, čo si o sebe myslíš, pretože ja to vidím inak. I keď podľa Teba je to len naivná predstava. Toto je môj svet. Toto je môj život a ja ho chcem prežiť s Tebou. Naplno. Najdlhšie, ako sa bude dať.
Nechcem žiť v strachu, že to raz pominie. Takto si život neužijem. Nemienim svoj život podmieňovať strachu. A nenechám strach riadiť môj život. Spravila som to pri Tebe niekoľkokrát a niekoľkokrát som o Teba takmer prišla. Naposledy to bolo o chĺpok a ten pocit, keď som cítila, že sa mi vzďaľuješ... ten pocit už nechcem nikdy zažiť. Bola to neopísateľná bolesť. Neopísateľné zúfalstvo. Najväčšmi tým, že som si uvedomila, čo ma do tej situácie dostalo. Strach. Obyčajný strach. Znova som nechala, aby mnou lomcoval. Znova som mu dovolila, aby riadil môj život. A to už nikdy nedovolím.
A chcem mať právo raz za čas sa posťažovať, keď mi niečo nebude vyhovovať a hlavne bez toho, aby si bol vzťahovačný. Ani jeden z nás nie je dokonalý. Náš spoločný život nebude vždy len o zhode. Nebudeme sa mať vždy len ako v bavlnke. A vždy sa nájdu veci, ktoré si budeme môcť vytknúť. A ja si naozaj neželám, aby si v takýchto chvíľach všetku vinu zvaľoval len na seba. Tiež nie som nevinne v našich hádkach. A Ty si natoľko inteligentný, že to vidíš. Tak mi vynadaj! Kedykoľvek! Za čokoľvek!
Leto bolo úžasné. Myslím, že sme ho prežili naplno a ja v tomto mienim pokračovať.
Chcem ŽIŤ! Naplno! Tak ako doteraz!
Vyznanie
Nie je jedno, aký si Ty, alebo aká som ja? Hlavne, keď nám to vzájomne vyhovuje? Nie je jedno, že celý svet okolo nás je príšerne skorumpovaný a zaškatuľkovaný? Hlavne, keď môžme žiť vo svojom? Nie je jedno, kto si čo myslí? Hlavne, keď to nikto nevysloví?