Z histórie
Úpadok prešovského Solivaru akoby predznamenala zvláštna udalosť v roku 1986. Bol hmlistý ponurý deň, keď sa odrazu rozozneli hasičské sirény. Hasiči však prišli neskoro. Požiar, ktorý v ten nešťastný deň založili akési stratené ľudské existencie, prebývajúce v opustenom areáli Skladu soli, predchodcovia dnešných bezdomovcov, si nik na celom Solivare dlho nevšímal. Vraj kvôli hmle alebo ľahostajnosti okolobývajúcich, ktohovie, Dnes túto príčinu požiaru už nik nevypátra.
Dráma však pokračuje dodnes. Nielen neskoro uhasený požiar, v ktorom do tla zhorela unikátna strecha, ale aj ignorovanie potreby obnovy a rekonštrukcie Skladu soli múzea Solivar Prešov je dnešnou realitou.
Zaiste si všetci dobre pamätáme na nedávnu drámu zhorenej strechy na hrade Krásna Hôrka. Pamätáme si vzopätie národného hnevu proti dvom rómskym deťom, ktoré síce požiar založili, no boli dosť ďaleko od strechy kaštieľa, aby mohli niesť za daný požiar zodpovednosť. Zodpovednosť nesú správcovia kaštieľa, ktorí nezabezpečili objekt výrubom a výkosom nebezpečne blízko divo rastúcich drevín a krov, zapálením ktorých sa požiar rýchlo preniesol na novo opravenú strechu kaštieľa. Ja si spomínam hlavne na to vzopätie materiálnej i duchovnej solidarity so zničenou strechou kaštieľa.
No nespomínam si na akúkoľvek formu solidarity so zničením objektu Skladu soli v prešovskom Solivare. Ani v roku 1986, ani teraz. Matica slovenská v Prešove vypísala pred niekoľkými rokmi zbierku, no vyzbieraná suma bola príliš malá na to, aby mohla čokoľvek na tragédii Skladu soli zmeniť.
Solivarské múzeum patrí k unikátnym technickým pamiatkam Slovenska, akých nemáme na Slovensku až tak veľa. Celý technický komplex múzea chátra. I vzácny Gapeľ i ostatné budovy Solivaru, napríklad strecha na bývalej maštali pre kone ťahajúce kožené vrecia plné soľanky zo šachty - na zákrute pri kostole. Ale požiarom zdevastovaným „komorám“ (miestny názov) alebo soľným skladom či Skladu soli hrozí čoskoro zrútenie, ak sa zhorená strecha nezrekonštruuje a neprekryje múry čnejúce do oblohy ako výkričník skazy i dobrého remeselného umenia našich predkov. Múry stoja opustené bez strechy už takmer tridsať rokov. Plesnivejú, vietor ich ošľaháva, holuby nimi preletujú, hodiny na veži neodbíjajú poludnie, ani polnoc, no veža ešte stojí a kričí o pomoc. Lenže pomoc neprichádza. Dokedy tak ešte vydrží stáť, nik nevie. Strecha Skladu soli bola výnimočná i v európskom, nielen slovenskom kontexte. Strecha skladov soli bola vzácna svojím technickým vyhotovením s najväčším rosponom v Európe.
Prešovské solivarské múzeum je dnes súčasťou Slovenského technického múzea v Košiciach. Je jeho vysunutou expozíciou a patrí pod správu Ministerstva kultúry SR. Od roku 1986 žiadna politická reprezentácia štátu, ani mesta Prešov, ani Prešovského kraja nedokázala nájsť prostriedky na obnovu budovy Skladu soli. Ak uvádzam krásnohorskú a solivarskú paralelu, tak preto, že na opravu strechy hradu Krásna Hôrka sa našli peniaze v nedávnej minulosti hneď dvakrát, predpokladám z vlastných zdrojov Ministerstva kultúry SR, a na opravu unikátnej strechy Skladu soli sa doteraz peniaze z národných zdrojov nenašli. Pýtať sa, prečo, je len rečníckou otázkou.
Súčasnosť
Svetielko nádeje sa rozsvietilo relatívne nedávno, keď bol ministerstvu kultúry v roku 2010 schválený projekt s názvom Rekonštrukcia objektu Sklad soli Solivaru Prešov v rámci európskeho Regionálneho operačného programu, Prioritná os 3 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúra cestovného ruchu
16. decembra roku 2012 som pri jednej zo svojich pravidelných návštev Múzea Solivar (chodievam tam s každou svojou návštevou, ktorá v solivarskom múzeu ešte nebola) zistila, že ministerstvo kultúry pod gestorstvom ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka získalo z Európskeho fondu regionálneho rozvoja sumu 2 486 156 eur s termínom realizácie projektu, t.j. opravy strechy i budovy Skladu soli, od začiatku apríla 2011 do konca marca 2013..
Asi všetci poznáte pocit eufórie a následne veľkého sklamania, keď sa pocit zadosťučinenia nedostaví. Na budove Skladu soli sa totiž nič nedialo a ani doteraz nič nedeje. Napriek tomu, že prvý termín vyčerpania získaných európskych prostriedkov prepadol 31. 3. 2013.
V duchu zákona o slobodnom prístupe k informáciám som 17. decembra 2012 napísala svoj prvý list na ministerstvo kultúry a pýtala sa na aktuálny stav implementácie projektu Rekonštrukcia objektu Sklad soli Solivaru Prešov, ako aj na to, čo sa stane, ak sa termín ukončenia projektu, to jest 31. 3. 2013 nestihne. Z ministerstva kultúry mi odpovedali promptne. Hneď na druhý deň 18. decembra 2012 som dostala mailovú odpoveď zo Sekcie kultúrneho dedičstva SR na MK SR. Vzápätí prišla odpoveď i poštou. Za túto promptnú odpoveď som ministerstvu kultúry povďačná.
Z odpovede ministerstva kultúry som sa dozvedela, že „dôvodom časového oneskorenia fyzickej realizácie projektu je neukončené verejné obstarávanie na výber dodávateľa stavebných prác. Toto verejné obstarávanie bolo predmetom kontroly Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktorý 1. 10. 2012 vydal rozhodnutie...., ktorým nariadil zrušiť verejné obstarávanie na daný predmet objednávky. Na základe rozhodnutia ÚVO Riadiaci orgán pre Regionálny operačný program, ktorým je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR nariadilo vyhlásenie nového verejného obstarávania na stavebné práce. .... Proti rozhodnutiu ÚVO ministerstvo kultúry podalo odvolanie na Krajský súd v Bratislave.“ Zároveň ministerstvo kultúry ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku (čítate dobre!) požiadalo ministerstvo pôdohospodárstva o zmenu termínu projektu, teda jeho predĺženie. V jednej z odpovedí z ministerstva kultúry som sa dozvedela, že Riadiaci orgán pre ROP, ministerstvo pôdohospodárstva, povolilo predĺženie termínu realizácie stavebných rekonštrukčných prác na koniec septembra 2014.
V rekonštrukcii Skladu soli sa však do dnešného dňa nepostúpilo ani o piaď. Financovanie stavebných prác na rekonštrukcii budovy Skladu soli múzea Solivar Prešov sa zastavilo kvôli súdnym prieťahom vo veci verejného obstarávania. Jeden štátny orgán napadol rozhodnutie iného štátneho orgánu. Úrad pre verejné obstarávanie SR napadol verejné obstarávanie na stavebné práce vypísané ministerstvom kultúry. Pýtala som sa na Úrade pre verejné obstarávanie, ako je vôbec možné, že prvoradým záujmom štátu nie je vyčerpať získaný nenávratný finančný príspevok z európskych fondov, ale hľadať formálne chyby vo vypísanom verejnom obstarávaní. Aj to neoprávnene. Dodnes mi z ÚVO neodpovedali.
Svoj druhý list v elektronickej podobe som adresovala ministerstvu kultúry hneď 19. decembra 2012, v ktorom som sa pýtala na príčiny napadnutia výberu dodávateľa stavebných prác zo strany ÚVO a zrušenia verejného obstarávania vypísaného ministerstvom kultúry a na reálnosť posunutia ukončenia realizácie projektu na neskorší termín. Na tento mail som odpoveď z ministerstva kultúry nedostala.
Tretí list ministerstvu kultúry som adresovala 1. marca 2013, keďže od 18. decembra 2012, teda prvej odpovede z ministerstva kultúry, sa nič na budove Skladu soli neudialo a blížil sa termín 31. 3. 2013. Zároveň som v ten istý deň napísala list i na ÚVO. Ani z jednej verejnej organizácie mi na moje listy z 1. marca 2013 odpoveď neprišla. S hovorcom ÚVO som hovorila v tom čase i telefonicky, sľúbil mi odpoveď do ôsmich dní, no doteraz sa mi z ÚVO nik neozval.
Svoj štvrtý list na ministerstvo kultúry a svoj druhý list na ÚVO som poslala 12. 12. 2013. Z ministerstva kultúry mi odpovedali 19. 12. 2013 z kancelárie vedúcej služobného úradu. Z toho listu vyplynulo, že ministerstvo kultúry vyhralo súdny spor s ÚVO a námietky ÚVO, ktoré zastavili celý proces výberu dodávateľa stavebných prác pri rekonštrukcii Skladu soli, boli neoprávnené.
Citujem z druhého listu ministerstva kultúry: „V zmysle právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. 1. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 3. 2013 mal ÚVO vydať nové rozhodnutie, na základe ktorého sa mohlo ukončiť pôvodné verejné obstarávanie na stavebné práce, podpísať zmluva o dielo s úspešným uchádzačom a začať fyzická realizácia projektu. Dňa 25. 11. 2013 ÚVO vydal nové rozhodnutie, ktorým nariadil zrušenie pôvodného verejného obstarávania na stavebné práce. Na základe predmetného rozhodnutia musí Prijímateľ (ministerstvo kultúry) vypísať nové verejné obstarávanie. Na daný predmet zákazky. Vzhľadom na uvedenú situáciu ministerstvo kultúry požiada Riadiaci orgán pre ROP o ďalšie mimoriadne predĺženie termínu ukončenia realizácie projektu. Možnosť realizácie projektu a vyčerpania schválených finančných prostriedkov zostáva stále reálna.“ Toľko reč ministerstva kultúry.
Pozoruhodné je, že projekt na rekonštrukciu Sladu soli mal byť realizovaný od začiatku apríla 2011 a ÚVO vydáva rozhodnutie o neplatnosti verejného obstarávania o rok a pol neskôr, t..j. 1. 10. 2012! Na základe rozhodnutia ÚVO Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako Riadiaci orgán pre Regionálny operačný program nariadilo vyhlásenie nového verejného obstarávania na stavebné práce. Proti rozhodnutiu ÚVO ministerstvo kultúry podalo odvolanie na Krajský súd v Bratislave a súd vyhralo 24. januára 2013. Zároveň ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku požiadalo ministerstvo pôdohospodárstva o zmenu termínu projektu, teda jeho predĺženie. Do konca septembra 2014.
V rekonštrukcii Skladu soli sa však do dnešného dňa nepostúpilo ani o piaď. Je namieste sa pýtať, komu vyhovuje tento stav nevyčerpať získaný nenávratný finančný príspevok. Sú azda v pozadí súdneho sporu dvoch verejných organizácií akési nám nepochopiteľné hry o dodávateľa stavebných prác? Alebo si developeri brúsia zuby na atraktívny pozemok, na ktorom stojí Sklad soli?
Regionálny operačný program Prioritná os 3 sa definitívne skončí v roku 2015. Ak sa od roku 2011 do začiatku roku 2014 neminul ani cent zo získanej sumy 2 486 156 eur a v budove Skladu soli sa nevykonal jediný stavebný úkon, je možné vyčerpať získané prostriedky do konca roku 2015? O konci septembra 2014 ani nehovoriac. Nepochopiteľná je taktiež liknavosť konania ÚVO. Krajský súd v Bratislave rozhodol v prospech ministerstva kultúry 24. januára 2013. Rozsudok súdu sa stal právoplatným 12. marca 2013, no ÚVO vydáva nové rozhodnutie o ukončení pôvodného verejného obstarávania na stavebné práce až 25. novembra 2013. Čo robil ÚVO od 12. 3. 2013 do 25. 11. 2013, keď rozsudok Krajského súdu v Bratislave bol známy už dokonca od 24. 1. 2013?
Môžeme veriť tak, ako verí MK SR, že realizácia spomínaného projektu a vyčerpanie schváleného nenávratného finančného príspevku vo výške takmer 2,5 milióna eur je ešte možná?
Z národných zdrojov štát od roku 1986 nevyčlenil na opravu Skladu soli Solivaru Prešov žiadne finančné prostriedky. Za ostatné štyri roky hazarduje s takmer 2,5 miliónmi eur, ktoré sme dostali darom z európskeho Regionálneho operačného programu, Prioritná os 3 - Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúra cestovného ruchu.. Sám však 2,5 milióna eur na rekonštrukciu Skladu soli nikdy nevyčlení.
Komu takýto stav vyhovuje? Štátu? Prešovskej alebo krajskej samospráve? To azda nie. Tak komu? Neznámej stavebnej firme? Neznámemu developerovi? Nevedno. No stav takmer 30 rokov chátrajúcej národnej kultúrnej pamiatky je žalostný. Na škodu nám všetkým.
Prešov 24. 2. 2014
