Tieto čísla vypovedajú o najvyššom stupni asimilácie pred zánikom národa. Objavil sa názor, že ak tento trend bude pokračovať, Rusíni vymrú ako národ o 30 - 50 rokov.
Uvedomujúc si túto hrozbu vymierania čohosi veľmi vzácneho v zániku starobylého európskeho národa, bol otvorený prvý pilotný ročník večerných škôl spisovného rusínskeho jazyka pre deti i dospelých v roku 2013 vďaka podpore programu Kultúra národnostných menšín zo strany Úradu vlády SR. Minulého roku bolo otvorených sedem večerných škôl spisovného rusínskeho jazyka pre deti i dospelých. V Snine, v Pčolinom, Svidníku, Šarišskom Štiavniku, Kamienke, Oľšavici a v Prešove. Pre rok 2014 je dohodnutých otvorenie ďalších devätnástich tried v 16 nových večerných školách spisovného rusínskeho jazyka pre deti a dospelých (viac pozri na www.rusinskyjazyk.sk). Nárast ochoty otvárať večerné školy rusínskeho jazyka na ďalších školách v mestách, kde už založené boli, a v ďalších dedinách, kde ešte otvorené neboli, svedčí o tom, že pilotný projekt mal zmysel.
Od ďalších rokov by ho bolo potrebné začať premieňať na regulárny systém vzdelávania mladých Rusínov popri vyučovacom procese a podporiť ho v celom rozsahu. Kým si neuvedomia rodičia, ale aj riaditelia a učitelia škôl v rusínskom prostredí, či starostovia rusínskych obcí a primátori miest, kde žijú Rusíni, že najpodstatnejšie pre zachovanie vlastného národa je učiť sa materinský jazyk v škole. Netreba ustávať v presviedčaní rodičov, aby zapisovali deti na rusínsky jazyk ako nepovinný predmet. Je potrebné plne podporiť ochotu všetkých učiteľov učiť deti používať spisovný rusínsky jazyk v písomnej i hovorenej podobe a všetky deti ochotné zapojiť sa do večerných škôl pod egidou svojich učiteľov. Osvedčilo sa, že učiteľky večerných škôl ostali pri výučbe rusínskeho jazyka na vlastných školách, ako aj to, že si samy vyberali deti do svojich večerných škôl. Zároveň sa osvedčila aj regularita vyučovania rusínskeho jazyka. Vyučovanie je síce po skončení vyučovacieho procesu, no koná sa pravidelne raz za týždeň v známom školskom prostredí. Práve táto školská pravidelnosť môže byť nádejou, že školopovinné deti z večerných kôl čoskoro prestúpia na rusínsky jazyk v riadnom vyučovacom procese, no zatiaľ sa tak nedeje. To, že na vlastných školách môžu využívať najnovšiu pedagogickú techniku, je tiež veľmi významné. Večerné školy spisovného rusínskeho jazyka pre deti a dospelých tak prebiehajú na vysokej pedagogickej, ľudskej (žiaci si veľmi obľúbili svoje učiteľky), ale aj technickej úrovni.
V roku 2014 bol otvorený od druhého januárového týždňa druhý ročník večerných škôl spisovného jazyka pre deti i dospelých vo všetkých siedmich fungujúcich večerných školách rusínskeho jazyka pre deti i dospelých a v dvoch nových, pretože prvý ročník sa stretol so slušným ohlasom medzi rusínskou verejnosťou, čoho presvedčivým dôkazom je dohoda s riaditeľmi/-kami i učiteľmi/-kami o otvorení 19 nových tried v 16 nových večerných školách spisovného rusínskeho jazyka na území severovýchodného Slovenska, no i mimo neho (Hriňová a Bratislava). Novinkou 2. ročníka večerných škôl rusínskeho jazyka pre deti a dospelých OZ Kolysočka - Kolíska bude otvorenie večerných škôl RJ i na materských školách. V Snine otvoríme dve a v Humennom jednu s dvoma triedami. Popri rozšírení počtu večerných škôl rusínskeho jazyka je toto druhá veľmi potešiteľná správa.
Otváranie večerných škôl rusínskeho jazyka si vyžaduje silnú finančnú podporu zo strany vlády SR, aby boli učiteľky a učitelia motivované a motivovaní popri svojich základných pracovných povinnostiach pripravovať sa aj na výučbu ďalšieho predmetu, ktorý je pre nich novou učebnou disciplínou. Úrad vlády SR i v roku 2014 podporil v rámci programu Kultúra národnostných menšín projekt 2. ročníka večerných škôl spisovného rusínskeho jazyka pre deti a dospelých OZ Kolysočka - Kolíska štedrou dotáciou.
No podpora kultúry národnostných menšín na Slovensku nemôže byť závislá iba na náhodnej a subjektívnej podpore komisie pri Úrade vlády SR. Podobne ako je podporovaná slovenská kultúra vytváraním fondov na podporu kultúry, takým istým spôsobom sa musí podporovať i kultúra národnostných menšín. A podpora fakultatívnej výučby jazyka národnostných menšín je určite kultúrnym počinom, teda spadá pod podporu kultúry etnických menšín na Slovensku. Tá nemôže byť z podstaty delená na jednoročné projekty, pretože školská výučba prebieha v školskom roku, ktorý nekopíruje kalendárny rok. Kým učiteľky a učitelia večerných škôl rusínskeho jazyka OZ Kolysočka - Kolíska dostanú prvé výplaty, uplynie niekedy viac ako pol roka. A to predsa nie je mysliteľné. Prečo by to na ďalší kalendárny rok opäť takto robili?
Podpora národnostnej kultúry musí byť myslená zo strany vlády Slovenskej republiky úprimne. Zvlášť, ak ide o podporu kultúry vymierajúceho národa na jej území. Lebo ten vymiera nielen vlastnou vinou. Proces vymierania začal ešte v roku 1945 po pričlenení Podkarpatskej Rusi k ZSSR. Po roku 1948 boli zásahy proti identite Rusínov takisto veľmi silné. Zákaz gréckokatolíckej cirkvi a dokonca i rusínskej národnosti. Dnes je to nezáujem rodičov i starých rodičov hovoriť so svojimi deťmi svojim rodným jazykom. Škola ale bez pomoci rodičov a starých rodičov - Rusínov zmôže veľmi málo. No začať bolo treba. Tak sme začali v roku 2013. Hoc po hodine dvanástej, ale predsa.
Počet záujemcov o večerné školy rusínskeho jazyka v roku 2013 bol v každej škole rôzny, od troch frekventantov v prešovskej škole po 20 žiakov vo Svidníku a v Snine. Cieľovou skupinou večerných škôl rusínskeho spisovného jazyka môžu byť žiaci na všetkých stupňoch škôl, od materských až po vysoké. Môžu to byť deti Rusínov i deti a mladí ľudia zo zmiešaných manželstiev. Ale môžu to byť i mladí ľudia Nerusíni tak, ako to bolo v prešovskej škole, kde dve žiačky sú Slovenky a jeden zo žiakov mal otca Rusína a na jeho počesť sa po jeho smrti rozhodol naučiť písať i hovoriť po rusínsky. Otec ho stihol naučiť hrať na heligónke a k tej si teraz pridáva i spev rusínskych ľudových pesničiek. Za necelý rok sa naučil i slušne hovoriť rusinsky (predsa len v jeho podvedomí bol jazyk jeho otca i starých rodičov z otcovej strany hlboko ukotvený) a za pár mesiacov sa so svojimi spolužiačkami naučili čítať azbukou písané texty a používať ju i aktívne v písomnom prejave. Môžu tak slúžiť príkladom pre tých mladých Rusínov, ktorí sa odmietajú naučiť písať azbukou a čítať v nej prekrásne texty rusínskych spisovateľov a básnikov.
V týždennom letnom fotografickom ateliéri v Sninskom kaštieli Ako išla kraslica na vandrovku pre deti z večerných škôl rusínskeho jazyka z okresu Snina som zistila, že zopár detí sa zapísalo do našich večerných škôl ako na krúžok cudzieho jazyka. Pretože ich rodičia nie sú Rusíni. Zapáčila sa im buď učiteľka, alebo tam majú svojich kamarátov a kamarátky, alebo sa proste chcú naučiť ďalší, pre nich blízky a zároveň cudzí jazyk. Zároveň som zistila, že mnoho detí vzišlo zo zmiešaných manželstiev. Ak jeden z partnerov či manželov je Slovák či Slovenka, doma sa už obvykle hovorí slovensky. Žiaľ, aj v rodinách, kde sú obaja rodičia Rusíni, sa hovorí doma zväčša slovensky.
Na Prešovskej univerzite pôsobí Ústav rusínskeho jazyka a kultúry, ktorého absolventi zatiaľ nestačia na to, aby pokryli všetky otvorené večerné školy rusínskeho jazyka pre deti a dospelých OZ Kolysočka – Kolíska. Preto sa nimi stávajú i učitelia, učiteľky alebo aj vychovávateľky, ktoré vyštudovali v minulosti ruský alebo ukrajinský jazyk. Alebo z ukrajinského jazyka maturovali. V 23 večerných školách rusínskeho jazyka s 26 triedami učia dvaja absolventi tohto Inštitútu. Ak by si však Rusíni uvedomili, že pre nich samotných a teda i pre ich deti je teraz najpodstatnejšie naučiť sa hovoriť, ale už i čítať i písať vo svojom rodnom kodifikovanom, teda spisovnom, jazyku, potom by absolventi Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry mohli mať oveľa širšie uplatnenie. A národ Rusínov by v Európe nemusel zaniknúť.
Výučba vo večerných školách spisovného rusínskeho jazyka pre deti a dospelých v OZ Kolysočka - Kolíska je realizovaná s finančnou podporou Úradu vlády SR - program Kultúra národnostných menšín 2013", KNM - 922/2014/1.5.
