Je pravda, že Marián Kotleba bude v krajskom banskobystrickom zastupiteľstve predstavovať svoju stranu zatiaľ sám. Podľa tých, ktorí zľahčujú to, čo sa v sobotu 23.11.2013 v Banskobystrickom kraji stalo, nejde vlastne o nič. Veď sám proti celému zastupiteľstvu pán Kоtlеbа nič nezmôže. Ale kde je napísané, že zastupiteľstvo bude proti nemu vystupvoať jednotne a že si predseda neopantá poslancov svojou charizmou tak, ako svojich voličov a nakoniec ich presvedčí, aby mu odsúhlasili jeho návrhy všeobecne záväzných nariadení, napríklad o vytvorení domobrany v kraji, alebo o zrušení prídavkov, prepytujem, „cigánskym príživníkom", aby som citovala z politického desatora Ľudovej strany Naše Slovensko, z jeho druhého bodu o sociálnej politike danej strany. Viem, že krajskí poslanci nerozhodujú o štátnych príspevkoch. Vynaliezavý bývalý učiteľ si určite poradí a nájde cestu, ako aj z krajskej úrovne obmedziť príživníkov. Mne teraz nenapadnú jeho vynachádzavé riešenia. Počkajme si a uvidíme.
Hneď z prvého slova politického pamfletu, ktorý sa desatoro ĽS NS volá, dýcha násilie a arogancia. „Donútime politikov niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia..., aby vysoká politika nebola viac zločineckou profesiou." Ako možno politikov donútiť niesť zodpovednosť, ako možno parazitov, bezdomovcov, „cigánov" i iných príživníkov donútiť pracovať? Otĺkať im o hlavy pažbu pušky, posadiť ich do väzenia, nedať im príspevok, vyhnať ich z domu, nepustiť deti do školy, keď ich rodičia nebudú pracovať? To mi zatiaľ nie je jasné. Ale som presvedčená o tom, že kotlebovci čoskoro celému Slovensku ukážu, ako na to.
Čítajúc ďalej z desatora ĽS NS, nejde mi do hlavy, ako bude chcieť nový predseda Banskobystrického samosprávneho kraja zabezpečiť, aby „paraziti, ktorí odmietnu pracovať", nedostali nič. No hádam najvyššia volebná účasť v doterajších krátkych dejinách našich samosprávnych krajov práve v Banskobystrickom 23. novembra 2013 ho predsa len zaviaže k tvrdým a razantným opatreniam. Parazitom, rozumej „Cigánom", nedáme zadarmo nič, ani domy, ani dávky, a nebodaj podaromnici ani žiadne príspevky. My, rozumej, kotlebovci, ich donútime pracovať. Pretože tí, ktorí by náhodou odmietli, nedostanú nič. Nezamestnaným „príživníkom" ponúknu kotlebovci (či nanútia?) prácu na výstavbe a oprave bytov, škôl, nemocníc, ciest a inej infraštruktúry". "Už sa na to teším."
Poslanci BBSK budú hádam jednotní vtedy, keď budú chcieť prehlasovať svojho predsedu, ktorý by si náhodou zmyslel „nútiť ich niesť politickú zodpovednosť za ich rozhodnutia" a nútiť ich „vrátiť rozkradnutý, v tomto prípade krajský, majetok, do vlastníctva štátu". Toľko z desatora ĽS NS. Nič sa nedeje? Všetko je naozaj v poriadku?
Dnes, 25.11.201, je viac ako isté, že ĽS NS získala voľbou predsedu BB SK veľa. Prístup do médií, posilnenie vlastnej strany, rozširovanie jej členskej základne, úradnícke miesta na úrade samosprávneho kraja a tým ďalších verných voličov a možno tým aj v najbližších parlamentných voľbách prístup do parlamentu. Predseda získal rozhodovacie právomoci, ktoré mu prináležia zo zákona. Samozrejme, tieto jeho právomoci nie sú absolútne, sú obmedzené nevyhnutnosťou spolupracovať so svojím krajským zastupiteľstvom. NO predseda vie rozohrať svoje hry i inak, mimo oficiálnych zasadnutí...
O rok sa budú konať komunálne voľby a predpokladám, že o rok bude na Slovensku iná situácia ako je dnes. Keď ľudia budú i naďalej zľahčovať miesto Mariána Kotlebu v slovenskej politike, keď budú považovať za vymyslené bláboly tvrdenia o narastajúcej hrozbe neonacizmu na Slovensku i o jeho nebezpečenstve pre všetkých, rovnako pre majoritu i menšiny všetkého druhu (podľa príslušnosti k etniku, rodu, pohlaviu, k sexuálnej orientácii, viď 10. bod desatora, v ktorom ĽS NS zreteľne odmieta propagáciu akýchkoľvek sexuálnych úchyliek), potom predpokladám pre ĽS NS dobrý volebný výsledok i o rok. O rok však už môže ísť o viacerých starostov či dokonca i primátorov za danú stranu, čo môže takisto znamenať vydláždenú cestu do NR SR.
V duchu svojho 10. prikázania ĽS NS podporí len slušné rodiny bezúročnými manželskými pôžičkami. A aké sú to tie neslušné rodiny? No predsa registrované partnerstvá! To že také na Slovensku ešte nik neuzákonil, ani sa nechystá uzákoniť, to predsa nebude ĽS NS vo svojom desiatom prikázaní uvádzať. Treba zbierať politické body a grupovať okolo seba svoj verný elektorát.
Dobre sa budú počúvať voličom aj o rok sľuby ĽS NS z bodu 3 desatora. ĽS NS „stanoví platy politikov a vysokých štátnych úradníkov v závislosti od minimálnej mzdy a zníži počet poslancov NR SR zo 150 na 100". ĽS NS prosto príde do NR SR, stanoví a zruší a hotovo. Nebude sa predsa „babrať akousi diskusiou či prerokúvaním v pléne a hlasovaním. Stanoví a zruší. Basta. Tak ako talianski či španielski fašisti, či nemeckí nacisti. Donútiť, zrušiť, zakázať, aký jednoznačný slovník slovenského neonacistu.
Ak sa stane, že o rok prejde viacero starostov a primátorov za ĽS NS, potom prestáva každá „sranda" na Slovensku. Stačí si pozrieť webovú stránku ĽS NS alebo FB statusy jej stúpencov a podporovateľov. Že sa to tam hemží bojom proti „cigánskym parazitom" či Židoboľševikom, to nemusím ani pripomínať.
Intolerancia proti inakosti a odlišnosti je na Slovensku silná. Možno o rok bude módne voliť čierno-odencov s jednoznačnými riešeniami.
Ak dnes podľa niektorých o nič nejde, len o jedného neonacistu na mieste predsedu samosprávneho kraja, tak s nimi principiálne nesúhlasím. Pretože ide o veľa. Ide o demokratický charakter nášho štátu, a teda o demokratický charakter Slovenska ako krajiny multietnickej, multikonfesionálnej s pluralitným politickým a ekonomickým systémom, ktorá má pred sebou ešte dlhú cestu k pochopeniu podstaty demokracie ako politického režimu. Nielen život človeka ako najvyššia hodnota demokracie, nielen pluralita ako významná demokratická hodnota, ale aj schopnosť dohodnúť sa na práve na disenzus, to je demokracia. Konsenzuálnou základňou demokracie musí byť totiž práve toto právo. Právo na disenzus, na inakosť, na odlišnosť, na protirečenie a spor, no spor, neponižujúci, neurážajúci, spor dvoch rovnocenných partnerov. Bez konsenzu by sme sa nevedeli na ničom dohodnúť, ale bez práva na disenzus niet demokracie. A kto práve takéto ľudské právo neuznáva, nemôže participovať na vládnutí v politickom systéme demokratického politického režimu.
Z logiky takto chápanej demokracie by na politickej scéne Slovenska Ľudová strana Naše Slovensko na čele s Mariánom Kotlebom vôbec nemala čo robiť. Nanucovať prácu či sexuálnu orientáciu, alebo donucovať kohokoľvek k čomukoľvek nie je predsa možné v demokratickom politikom režime. Politická strana hlásajúca etnickú a rasovú neznášanlivosť mala byť už dávno zo slovenského politického systému vylúčená. V západnej Európe, hlavne v Nemecku, veľmi dobre vedia, čoho sú takéto politické strany schopné. V demokratickom politickom režime nie je možné, aby sa o moc uchádzala strana, ktorej politický program je založený na národnostnej i rasovej neznášanlivosti a intolerancii. No na Slovensku to možné je.
Národnostná neznášanlivosť sa ľahko prenáša ako oheň z jednej národnostnej menšiny na druhú. Ak sú dnes na programe dňa u neonacistov Rómovia a homosexuáli, tak zajtra to budú Maďari a napozajtre Rusíni.... Ak dnes postavíme „výchovu a vzdelávanie mládeže na tradičných národných a kresťanských princípoch a hodnotách" (bod 6 desatora ĽS NS), tak zároveň nepripustíme výchovu a vzdelávanie mládeže na moderných a iných ako kresťanských hodnotách a princípoch. Zároveň tým nepripustíme pluralitu ako základnú hodnotu demokracie. Ak akákoľvek politická strana neuznáva základné demokratické hodnoty a princípy budovania spoločnosti, nemôže mať prístup k moci. Pretože by vyvrátila demokraciu z jej koreňov.
Neonacistická Ľudová strana Naše Slovensko je stranou intolerancie, a preto ohrozuje základné princípy demokracie ako politického režimu na Slovensku. Ohrozuje nielen početné menšiny, ktorých domovom je Slovensko. Ohrozuje aj život väčšinového národa v demokracii. Najvyšším záujmom Slovákov ako štátotvorného národa na Slovensku je demokracia v jej plnej rozvinutosti a hĺbke. Neonacizmus, tak ako jeho materský nacizmus bol a je ideológiou silnejšej väčšiny oproti slabším menšinám. Preto je nebezpečný i pre samotnú väčšinu, nielen pre menšiny. Po pohltení menšín sa obracia proti vlastným príslušníkom, proti neposlušným, vybočujúcim z radu, proti tým, ktorí odmietajú nosiť čiernu rovnošatu.
Kto si dnes neuvedomuje, že nejde o jedného Kotlebu na poste predsedu samosprávneho kraja, ale o jeho nebezpečnú a ponižujúcu ideológiu, ktorej je politickým predstaviteľom, tak pochopil málo z toho, čo sa 23. novembra 2013 v Banskobystrickom kraji stalo.
