Zodpovednosť médií pri formovaní verejnej mienky na Slovensku a tým aj elektorátu (voličského potenciálu) politických strán
Strana NÁŠ KRAJ kandiduje v tohoročných predčasných marcových voľbách do NR SR spolu s ďalšími 25 stranami. V utorok 28. 2. 2012 usporiadali predstavitelia politickej strany NÁŠ KRAJ v priestoroch Slovenského syndikátu novinárov v Košiciach tlačovú konferenciu. Bola výnimočná. Bez „tlače". O 10,00 hod. v daný deň kandidáti a sympatizanti strany Náš kraj, zameranej hlavne na problémy zanedbávaných regiónov Slovenska, čakali na novinárov, prostredníctvom ktorých chceli predstaviť slovenskej verejnosti nové spôsoby riešenia najpálčivejších problémov Slovenska. Čakali márne. Neprišiel ani jeden novinár.
Z kritických výstupov všetkých druhov a formátov médií musí každý človek nadobudnúť dojem, že súčasný stav slovenskej spoločnosti je krajne nevyhovujúci. Je zjavné, že za taký ho považuje aj väčšina novinárov a neklamne to odzrkadľujú aj všetky prieskumy verejnej mienky.
Tým skôr je nepochopiteľné, že aj pred parlamentnými voľbami dostávajú na prezentáciu svojich predstáv prakticky neobmedzený priestor v médiách hlavne predstavitelia politických strán, ktoré ho majú dennodenne už dve desiatky rokov k dispozícii. Práve tých strán, ktoré svojimi doterajšími krajne nedôveryhodnými praktikami typu Gorila, Sasanka a neriešením skutočných problémov občanov znechutili voličov natoľko, že reálne hrozí najnižšia účasť v parlamentných voľbách alebo nastane situácia, že počet voličov, ktorí voliť pôjdu a budú si vyberať „menšie zlo", bude tiež rekordný. V médiách opakovane a neustále dostávajú priestor tie politické strany, ktoré disponujú rádovo vyššími rozpočtami z vreciek daňových poplatníkov.
Nové politické subjekty, ktoré môžu ponúknuť nové pohľady a nové riešenia, majú možnosť ich prezentovať. No minimálnu. V centrálnych médiách dostávajú zopár minút povinných zo zákona na predstavenie sa slovenskej verejnosti. Aj tie bývajú odvysielané v neskorých nočných alebo v dopoludňajších hodinách. V hlavnom politickom spravodajstve sa objavujú sporadicky. Médiá ako prirodzení sprostredkovatelia správ nemajú o ich návrhy na nové riešenia problémov Slovenska veľký záujem. Radšej si po stýkrát vypočujú tie isté návrhy, ktoré počúvajú už celé roky a zjavne vedú vo väčšine oblastí spoločenského života už druhé desaťročie k zhoršovaniu situácie. Pred zrakmi divákov dochádza k „brataniu" pravdepodobných budúcich koaličných partnerov, ktorí v prvom alebo v druhom slede (predsedovia strán alebo ich podpredsedovia či členovia straníckych grémií) opakujú svoje riešenia, ktoré opäť s istotou povedú k zvyšovaniu nezamestnanosti, k prehlbovaniu regionálnych rozdielov a k zbedačovaniu celých oblastí Slovenska. Bude ho sprevádzať ďalšie korumpovanie politikov zo strany finančných a ekonomických záujmových skupín. Veď masívnu predvolebnú kampaň je potrebné zaplatiť. A propos, bilbordovú kampaň stačí zakázať zákonom. A peniaze na ňu vynakladané venovať nemocniciam či školám s pretekajúcimi strechami a plesnivejúcimi stenami.
Je prirodzeným právom predstaviteľov médií vyberať si udalosti či fakty, o ktorých budú informovať. Je tiež pochopiteľné, že politická strana s poldruharočnou históriou nemusí byť práve najzaujímavejším objektom spravodajstva. Strana bez sponzora. Nebývalé. Veď práve! Môže to byť zárodok nového politického správania na slovenskej politickej scéne.
Nepochybujem o tom, že aj novinárom záleží na pozitívnej zmene na Slovensku. Preto poskytovanie rovnomerného mediálneho priestoru všetkým kandidujúcim stranám bolo ich morálnou povinnosťou, ba priam záväzkom pred slovenskou verejnosťou. Každé médium má zaiste svoje ekonomické zázemie. Jedno si však musia uvedomiť majitelia médií i „ich" novinári. Médiá formujú verejný priestor na Slovensku vyše 20 rokov. Rovnako ako politici. Politici vytvárajú rôzne podmienky pre každodenný život občanov. Novinári sprostredkúvajú ich riešenia. Zároveň tým vytvárajú a formujú verejnú mienku v krajine. Za charakter verejnej mienky nesú médiá v každej krajine priamu zodpovednosť. Aj v našej. Ak sú pri moci vyše dvoch desaťročí tie isté politické skupiny reprezentujúce tie isté ekonomické a finančné záujmy, nesú za to paralelnú zodpovednosť médiá aj politické elity na Slovensku. Z tejto zodpovednosti pred nasledujúcimi generáciami nie je možné uniknúť. Predvolebná kampaň od začiatku roku 2012 núkala možnosti na predstavenie nových tvárí i nových riešení v politike. Slovenské médiá však tieto možnosti nevyužili - v plnej miere.
Prešov 4. 3. 2012
Ľuba Kráľová,
predsedníčka strany NÁŠ KRAJ
