Ľubomíra Eperješiová
PRAŽENICA
Praženica Či opica...
keď som bola malá, chcela som ovládnuť celý svet, teraz ho chcem len rozveseliť Zoznam autorových rubrík: myslienkove pochody..., zaujímavé :), Súkromné, Nezaradené
Bez dlhých okolkov a zbytočného naťahovania sa vám priznávam, MILUJEM SPÁNOK. Toto prehásenie robím bez akéhokoľvek nátlaku, bez vplyvu omamných látok, pri plnom vedomí. Je to asi jediná vec, ktorá mi ide fakt dosť dobre. Nie je to vôbec náročná činnosť, pokiaľ samozrejme nepatríte medzi tých 40% slovenskej populácie, ktoré trpia nespavosťou, a čo je ešte lepšie, pravdepodobnosť, že si pri tom ublížim je tiež celkom malá, keďže námesačnosť ma prešla. Sem tam si zakričím, to áno, ale to vie skôr moje okolie.
KOKOSOVÉ GUĽKY RAFAELO... HĽA, ZHLIADNI NA BOŽIE DIELO...
Nevinne som si sedela medzi štyrmi stenami... Prečo sa hovorí stále o štyroch stenách? Podľa mňa by sa malo rozprávať stále o piatich, lebo predsa len aj strop je stena.. ja by som sa cítila diskriminovaná byť stropom. Visím si hore, ľudia po mne vešajú všetko možné a dokonca aj lampy, aby mali svetlo a nakoniec ma nepoctia ani tým, aby ma nazvali stenou. Isteže, potom je tu aj podlaha, ale to sa podľa všetkého neráta, lebo je to časť, ktorá nevyhnutne prítomná byť nemusí. Veď aj naši predkovia mali štyri steny, strop, ale dole iba udupanú hlinu. Takže podlaha je vlastne len akýsi vedľajší efekt piatich stien najmä, ak hovoríme o viacposchodových budovách. V tom prípade je podlaha iba opačnou stranou stropu. Podlaha je v tejto oblasti proste iba nováčik. Hm.. Dohodnime sa preto, že budeme rozprávať od teraz o piatich stenách.