Nasledujúce riadky budú akýmsi doslovom za celou záležitosťou. Nuž, konanie o priestupku zastavené z dôvodu nesprávneho merania. Toto som naznačil v článku o meraní policajnou pumou. Ako vždy, téma výhry nad štátom a najmä obvinenia z priestupku je téma kontroverzná a očakávam rozporuplné reakcie, pretože aj sám to tak pociťujem. Teraz som pochopil, o čom hovoria právnici a sudcovia, že po každom rozhodnutí je jedna strana sporu nespokojná a druhá strana sa cíti ukrivdená. Nakoniec som po márnej snahe urobiť kompromis, som bol donútený hľadať chybu v systéme. Spor trval od 10.6.2012 a dnes je 15. 5. 2014. Čiže skoro dva roky. a toto je výsledok.
Najväčšia chyba merania hodnoty rýchlosti v statickom režime:
± 3 km/ h pre hodnoty meranej rýchlosti do 100 km/h
± 3 % z meranej hodnoty rýchlosti pre hodnoty rýchlosti nad 100 km/h
Uvedené hodnoty najväčšej chyby rýchlosti sú platné len za podmienky dodržania meracieho uhlu menšieho ako 5°.
Rozsah vzdialeností pri meraní rýchlosti za podmienky dodržania chyby merania a čitateľnosti EČV: 30 m až 400 m
Rozsah merania vzdialenosti: 16 m až 1200 m
Najväčšia chyba merania vzdialenosti v statickom režime: 0,15 m
Najväčšia chyba merania vzdialenosti indikovaná na zázname pri meraní rýchlosti: 0,15 m.
Najväčšia hodnota uhla vyžarovania laserového zväzku vo vertikálnej /horizontálnej rovine: 2,5 mrad/ 2,5 mrad.
napríklad https://www.normoff.gov.sk/typovky/TSK/1428/
Musím priznať, že som spočiatku urobil mylný záver, že sa jednalo o zlyhanie jednotlivcov. Z čoho plynula aj moja počiatočná nespokojnosť. Pochopil som, že zlyhal štát ako celok. Pracujem v systémoch ISO a HACCP (systém analýzy rizík a kritických kontrolných bodov). Jednou z podmienok mojej vlastnej práce je pochybovať o všetkom, čiže všetko musí byť nejakým spôsobom doložené či to tak je alebo bolo. Avšak, až pričasto som sa stretol s tvrdením, či už GP alebo PZ, že sa nepredpokladá problém spojený s neznalosťou orgánu Policajného zboru objasňovať priestupok. Predpoklad v práve? Inak povedané padla kosa na kameň.
Najprv som čakal na pomoc metrologického ústavu. Síce som sa dopátral a aj volal s človekom čo mal preveriť jednoduchú informáciu o odchýlke. Akonáhle som povedal, že sa jedná meranie rýchlosti, tak som dočkal odpovede: že teraz majú nejakú prácu a možno niekedy koncom augusta, možno začiatkom septembra sa na to pozrú. Bol však ešte len jún. ale na odvolanie je 15 dní. Nemusím hovoriť, že sa dodnes neozval.
Potom som prišiel na to, že budem musieť na to prísť sám. Odtiaľ pochádza aj moje motto: ak je niekto jediný kto môže, tak musí. Správny zákon som si ako tak pamätal z rozličných konkurzov a z toho plynula ďalšia rozčarovanosť nad priestupkovým zákonom a najmä jeho poplatkov za každý úkon. Podľa môjho názoru je väčšina z nich, až sa nebojím použiť to slovo, vydieranie. Jeden poplatok za obnovu konania sa podarilo zrušiť, čo asi však je zásluha niekoho, čo si s tým dal serióznu prácu, aby dokázal nemožnosť takéhoto poplatku. pozritu. Potom už viedla jednoduchšia cesta k obnove konania, ktoré síce bolo zamietnuté, ale po odvolaní na kraj bolo vrátené s dovetkom zastaviť priestupkové konanie.
Teraz musím, pochváliť tých čo sa nejakým spôsobom podieľali na infozákone. Je to jediný nástroj, vďaka ktorému nie sú potrebné známosti na tých správnych miestach. Pre občana je to veľmi dôležitý zákon a buďte vždy v pozore, keď sa ho niekto pokúša obmedziť.
Výpočty síce sedeli, ale nemal som dôkaz. Matematika asi nestačí. Potom, už treba klásť tie správne otázky a hlavne správne ich naformulovať. A odpovede použiť ako dôkaz.
Teraz trochu odbočím. Mali skúšajúceho na univerzite, ktorý bol iný ako ostatní a vždy sa nám snažil vysvetliť látku netradične. Napríklad NADP ako taxíky a H, H* ako pasažierov.
Sedel som po treťom termíne z biochémie v triede a čakal na výsledok skúšky. Keďže som vedel, že som urobil, mohol som len čakať kedy prídem na radu. Skúšajúci opravoval testy a podchvíľou si niečo pohútal, že čo to tam tí študenti na otázku č. 5. píšu. Sem tam sa pousmial, že je to logický nezmysel. Keď už asi 6 -7 x si takto pohútal, to už nemôže byť náhoda, vraví si.
"Máte tu niekto skriptá ?" náhlivo sa pozrel po triede.
"Máme, máme." odpovedal jeden pár a vytiahol zelené skriptá a podal ich skúšajúcemu.
"Hm, no ale tu tak nie je napísané, tak odkiaľ to tí študenti berú". Znovu sa zahĺbil, do testov. "A zase. Počkať, máte tu niekto tie ružové? Výborne. Tak strana 35. a tu to máme. Aha, tak preto. Ale to predsa tak nie je myslené. A všetci mi to tu tak poctivo píšu."
Keďže pre väčšinu to bol prvý termín, tak väčšine chýbalo tých bodov viac než dosť, ale každému vysvetlil, prečo práve za túto otázku by body nedostal. Zrejme by ich však doskúšal, ak by tých bodov bolo len pár. Keď už nič iné, študenti nemali pocit, že im bolo ublížené a v ďalšom teste by už rovnakú vetu nepoužili.
Čo tým chcem povedať? Často, robíme niečo čomu veríme, že je to tak, lebo je to napísané v zákone.
Veríme, že každý zákon je v súlade s ústavou, lebo prešiel parlamentom. veríme že sa nájde osoba, ktorá povie no počkať, ale to tak nebolo myslené.
Základné ľudské práva, sú základným zákonom s ktorým by mali byť všetky § v súlade. Ale naozaj sú?
Do ústavy sa sme ich prebrali bez výhrad. Ale mám pocit, že väčšina z tých hore má pocit, že nie sú nimi viazaní pretože máme zákony, ktoré sú v priamom rozpore so základnými ľudskými právami.
Neviem kde sa zobralo, že domáhanie sa základných ľudských práv je možné obmedziť poplatkom. Asi sa natíska otázka, či by sa potom odvolávali všetci? Ja si to nemyslím. Myslím si, že naopak by si viacej polícia dala záležať na kvalite zisťovania priestupku. Meranie rýchlosti na rozdiel od ostatných sa nedá zopakovať. Ako hovorí Warren Buffet: "keď si uvedomíte, že nemôžete zlyhať, začnete robiť veci inak."
Vrátim sa ešte do školy na prednášku zo základov práva. Tak ako som sa po schodoch šinul na svoje miesto, povedala prednášajúca rečnícku otázku: "čo je to spravodlivosť". do prednáškovej sály som odvetil, že: "to je tá pani s tými váhami, čo je slepá a hluchá." Prednáškareň sa zasmiala. Vyznelo to komicky a aj prednášajúca sa nad tým nakoniec pousmiala, pretože tá veta nie je tak úplne hlúpa. Keďže je pani slepá a hluchá rozhoduje sa len základe toho, na ktorú stranu váh sa položí viac dôkazov.
Rovnovážny stav na váhach znamená nevinu. Ak sa jednej stranu položí obvinenie, potom nevina sa dá dosiahnuť dvoma spôsobmi. Buď´ vyvážite druhú stranu protidôkazmi, alebo vyvrátite, a teda uberiete z misky dôkazy žalobcu. A či sa nám to páči alebo nie, aj to je spravodlivosť.
Lenže polícia pri priestupkoch ako odvolací orgán nielenže kladie dôkazy na váhy, ale zároveň zastupuje tú pani čo drží váhy. Dokonca rozhoduje, ktoré a či na tie váhy smiete niečo položiť, s hrozbou poplatkov. Generálna prokuratúra je na to aby dozrela a preverila, či tie dôkazy sú naozaj dôkazy a či sa zvážili tak, ako sa to má zvážiť. Nemusí vždy robiť závažné rozhodnutie stačí, aby vyzvala orgán na doplnenie.
Správny orgán by nielen mal zvážiť dôkazy vami predkladané, ale dôsledne sa k jednotlivým bodom vyjadriť a overiť, či naozaj nevylučujú obvinenie. Ak to sám nevie má za povinnosť vyžiadať stanovisko od štátnych inštitúcií. Pravda, čo by si štát lámal hlavu, keď sa to od neho nepožaduje a keď všetci tak veľmi chceme prísne tresty pre "cestných pirátov".
Keďže ani generálna prokuratúra nevidela problém s tým, že si správne orgány neplnia svoje povinnosti. Zlyhal teda systém ako celok. Vety: bežne súdy uznávajú, alebo nie je predpoklad, tam jednoducho nesmú byť.
aké rady vám teda dám:
- nezúfajte ak odpoveď nechodí, väčšina orgánov posiela odpoveď až v posledný deň, ktorý určuje zákon. Napríklad u generálnej prokuratúry je to až 2 mesiace.
- na komunikáciu treba bud´doporučený list, zaručený elektronický podpis (nie vlastnou rukou podpísaný naskenované PDF) alebo poslať elektronickou poštou či faxom a do 3 dní prísť to podanie osobne podpísať na správny orgán. Ak by som Vám ukázal koľko listín som poslal, pochopili by ste prečo treba komunikáciu zjednodušiť. Nový Eid občiansky preukaz zatiaľ využívať ako ZEP nemožno. Prečo ? Však.
Keď potrebuje štát, colná a daňová správa áno, ale pre komunikáciu zo správnym orgánom nie.
Oblasť použitia pozritu
- asi najťažšie na koho sa vlastne máte obrátiť. Rozkúskujte si problém a rozmyslite si či ten úrad môže disponovať takou informáciou.
- ak odpoveď nedostanete skontrolujte, či ste ju poslali s magickými formulkami infozákona. Ak áno pošlite odpor voči fiktívnej odpovedi.
- na základe infozákona, môžete dostať len informácie, ktorou daný úrad disponuje. Informácie ktoré majú charakter analýzy nie.
- programy štátnej správy sú obmedzené, aj v databáze informácie sú niekedy, avšak nejdú vyselektovať.
- polícia má výnimku z infozákona, generálna prokuratúra jej nemôže nariadiť vydanie informácie.
- pre istotu napíšte na obálku spisovú značku.
- ak odvolanie napíšete dajte tomu aspoň 2 hodiny, než to pošlete.
- všeobecne známe veci netreba dokazovať. To tiež znamená, že nie je na ne treba znalca.
- v matematickom vyjadrení dôkazy musia byť 100%, nie teda pravdepodobnosť hraničiaca s istotou.
- nikdy nie je nič stratené, existujú tzv. mimoriadne opravné prostriedky,
- ak nie ste si istý, pozrite si judikáty síce sa o ne nemôžete oprieť, ale však prečo sa nepoučiť z chýb ostatných. Rozhodnutia českých súdov bývajú tiež dobrým zdrojom.
- ak máte viacej bodov v mimoriadnom dovolaní, hrozí, že na ne odpoveď nedostanete. Preto zvážte či majú v konečnom dôsledku význam, a ak áno, tak ak úplne spolu nesúvisia, rozdeľte ich na viac podaní. Budete mať tak zaručené, že dostanete konkrétnu odpoveď.
- vždy niečo vypadne,
- keď už nič iné napíšte blog. Viacej hláv, viac vie.
- je rozdiel myslieť si, vedieť, nájsť, nájsť v zákone a dokázať.
dôležité linky
http://www.minv.sk/?infoservis
cestný zákon, zákon o metrológii, správny zákon, priestupkový zákon, zákon o poplatkoch.
http://www.genpro.gov.sk/ine-stranky/pravne-zdroje-20d1.html
http://www.supcourt.gov.sk/najvyšší súd
najpravo.sko judikátoch
http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=1277961 ústavný súd
samozrejme otvorené súdy
