Ako to bolo s druhou svetovou vojnou naozaj. časť 2.

Francúzsko má však na rozpútaní druhej svetovej vojny väčší podiel ako by sa zdalo. Bolo to Francúzsko, ktoré si vojenskou silou vynucovalo reparácie na Nemecku a dlho ignorovalo požiadavky Nemecka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Francúzsko má však na rozpútaní druhej svetovej vojny väčší podiel ako by sa zdalo. Bolo to Francúzsko, ktoré si vojenskou silou vynucovalo reparácie na Nemecku a dlho ignorovalo požiadavky Nemecka na ich rozloženie v dlhšom časovom úseku. Nemecko zistilo, že všetko si musí vydupať a keď už to nejde musí ísť na ostrie noža, a to bolo 10 rokov pred Hitlerom, Hitlerova politika kombinácie vojenského a politického nátlaku pochádza stadiaľto. Väčšinou sa uvádza, že Hindenburg starý muž vzdoroval Hitlerovi. Takto to rozhodne nebolo. Vždy zabudnú povedať, kto bol Hindenburg. Hindenburg bol oportunista, ktorý ukradol Ludendorfovi vojenskú slávu v prvej svetovej vojne. Hindenburg sa naopak nazdával, že Hitler urobí poriadok medzi rozhádanými politickými stranami.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pripomeňme, že Francúzko porušilo Locarnovský pakt Sovietskou-Francúzkou obranou zmluvou, k nej sa pripojilo aj Československo, v reakcii nato ponúklo Nemecko Francúzku pakt o neútočení, čo Francúzko odmietlo, a to znamenalo, že keď neplatí Locarno neplatí ani demilitarizácia porúria, ktorá bola súčasť Locarnovskej zmluvy, je teda zrejmé, prečo západ nezasiahol, lebo nemal na základe čoho.
Nemecký abwehr získal konkrétny plán francúzskeho generálneho štábu vypracovaný na základe jednania Maurice Gamelina s Maršalom Tuchčevským pri návšteve Francúzka 13-14.2 1936, ktorý predpoklaal umiestnenie francúzkych vojsk do demilitarizovaného Porúria a výpad pozdĺž Mohuče(Main) smerom k Československu, kde by sa na jeho hraniciach stretla s červenou armádou(16. diel protokolu z jednania Medzinárodného súdneho dvora v Norimbergu 1945-1946)(str 192. TK)

SkryťVypnúť reklamu

Francúzky úmysel teda je preukázaný, ale sú tu aj iné indície, že to bola príprava na vojenský útok na Nemecko, ale politicky im to neprešlo, pretože obyvateľstvo nielenže si pamätalo hrôzy prvej svetovej vojny, ale mali nedostatok mužov, a to prakticky ovplyvňuje Francúzsko dodnes.

19.5. 1939 teda tri mesiace pred vypuknutím vojny s Poľskom Francúzi uzavreli iba protokol o vzájomnej vojenskej pomoci si s Poľskom. Na základe tejto zmluvy mali Francúzi okamžite začať s leteckou akciou podľa vopred stanoveného plánu a akonáhle bude časť francúzskeho vojska schopná to jest do tretieho dňa, zahájiť ofenzívnu akciu obmedzeného rozsahu. Akonáhle sa Nemecko sústredí na Poľsko, to jest za 15 dní, tak podstatná časť francúzskeho vojska zaháji ofenzívu proti Nemecku. Opačne Poľsko malo prispieť na pomoc, keby Nemecko zaútočilo na Francúzsko cez Belgicko a Švajčiarsko. Obe strany si však predstavovali pod slovami podstatná či hlavná časť niečo iné. Francúzi tím chápali útvary, ktoré budú o Maginotovej línie a Poliaci celú Francúzku armádu. Gamelin mal pod ofenzívou na mysli iba operáciu na hraniciach. Doplňujúci protokol bol podpísaný až po vypuknutí vojny 4.9.1939. Keďže protokol nie je zmluva záväznosť medzinárodného protokolu je minimálna.(3. str. 199)

SkryťVypnúť reklamu

Pravý dôvod vzniku Československa bol, že Francúzsko si myslelo, že Československo bude predĺženou rukou politiky Francúzka v strednej Európe. Svojho času plánovali obranu Československa, tak, že by francúzske lietadlá preleteli nad územím Nemecka, zhodili bomby a po natankovaní a prezbrojení v Československu by cestou naspäť v bombardovaní pokračovali. Československí generáli však nezabezpečili ani benzín na daných letiskách. Mohol to byť však aj plán útoku.

To, že nás spojenci zradili je naším historickým podvodom. Pomoc Francúzka Československu bola podmienená na účasti Sovietskeho zväzu a ani s jednou krajinou sme nemali hranicu. Bohužiaľ podľa mňa existuje iba jedno vysvetlenie, ktoré je čiastočne podložené dôkazmi avšak konečný dôkaz toho, že Beneš mal vyvolať vojnu a umožniť tak legálny vstup Sovietskemu zväzu do Európy, chýba. V ktorom dejepise nájdete, že Hitler ponúkal Československu uznanie hraníc vrátene sudetov, a to šesťkrát? Nebolo to Československo, ktoré svojím českým nacionalizmom a šovinizmom spôsobilo vznik sudetonemeckej strany? Henlein bol celkom slušný chlapík, pôvodne bankový úradník, telocvikár, dokonca aj Jan Masaryk si poznamenal, že je to vysoko-inteligentný rozumný chlap s ktorým treba počítať. Bohužiaľ celá situácia sa začala otáčať, keď Hitler zistil, že by toho mohol využiť, pre vlastné ciele: "jeden vodca, jedna ríša." Henlein skončil ako zlomený chlap, ktorý si po skončení vojny podrezal žily sklami z vlastných okuliarov. Ťažilo ho svedomie z vecí, čo ho donútili konať vo vnútri NDSAP.

SkryťVypnúť reklamu

Čo viedlo k anšlusu Rakúska a prečo Československo nezasiahlo? V 38. bola nemecká armáda relatívne slabá, o niečo silnejšia ako československá, predsa keby Rakúsko a Československo spojili sily v ten osudný večer, Hitler by si netrúfol. Okrem toho tým pádom dostalo Nemecko dlhšiu hranicu z Československom. Dá sa povedať, že politika bola príšerne krátkozraká. Potom, čo by Nemecko prehralo s dvomi malými štátikmi, Sudety by asi ťažko prišli. Nemecko by nemalo dosť síl na Poľsko alebo by nemalo k dispozícii bývalý monarchistický priemysel Rakúska-Uhorska, ktorého drvivá väčšina ležala v Československu. Československé tanky sa napríklad zúčastnili vojny na Seine.

Daný prepad sa uskutočnil koncom zimy v marci. Oficiálne štatistiky hovoria, že 30-50% nemeckých tankov malo nehodu, kvôli zľadovateľým vozovkám, Keitel dokonca tvrdil, že to bolo až 70%.

Samozrejme dopredu to nikto nemohol vedieť, ale československá diplomacia nerozoznala úmysel nemeckej delegácie, keď sa z ničoho objavili a sondovali vzťahy s Rakúskom. A predsa im to nestačilo, Nemci v neskorej noci telefonovali, či Československo predsa len nebude zasahovať. Československo ich ubezpečilo, že dáva od toho ruky preč, takisto ako Francúzsko a Veľká Británia. Rakúskemu prezidentovi Wilhelmovi Miklasovi stáli pre úradom "vlastenci" s vlajkami s hákovými krížmi. V knihe Mníchov je táto situácia tak detailne popísané až máte pocit, že stojíte spolu sním a prechádzate pomedzi červené zástavy ako sa vás na ramenách dotýkajú a máte pocit, že všetko je proti vám, že vás celý svet vrátane svojich občanov zradil, že prečo vlastne ešte vzdorujete. Hitler tam zohral s Keitelom obrovské divadlo. V Nemecku sa presúvala armáda duchov. Cez vysielačky zahrali ako sa pripravuje nemecká Luftwafe na rozsiahle bombardovanie. Vyvolal v ňom panický strach, a preto to skončilo ako to skončilo.

Československé vzťahy s Rakúskom boli viac menej priamočiaro primitívne, do ktorej dokonca zasiahla osobná túžba Beneša aby Praha prevzala dominanciu po Viedni, preto aj Viedeň schudobnela a paradoxne sem v tom čase prichádza nádejný maliar Adolf Hitler, ktorý časom možno si našiel v Benešovi človeka, ktorý mu zmaril kariéru. Česi mali komplex menejcennosti voči Nemcom, Rakúšanom a Maďarom. Živili svoju nenávisť celých dvadsať rokov.

Úmysly západu mohli byť však oveľa menej ušľachtilé ako politika appeasmentu. Nemecko nemalo z čoho platiť reparácie, a to by znamenalo kolaps svetovej ekonomiky a Británia a Francúzsko by nemali z čoho platiť svoj dlh americkým bankám, nemali z čoho platiť loďstvo, armádu, kolónie by sa vzbúrili atď.

Spomeňme si na najnovší film Najtemnejšia hodina, ako Churchill volá americkému prezidentovi, či mu dodajú lietadlá, ktoré zaplatili peniazmi, ktoré si od nich požičali.

Aby sme pochopili aké veľké boli reparácie, uvedomme si, že ich splatenie dosiahlo Nemecko iba pred pár rokmi. Dlh spojených štátov pred 1. svetovou vojnou bol 3,7 miliardy dolárov naopak po vojne im spojenci dlžili 3,8 miliardy dolárov. Nemecko dostalo zaplatiť 33 miliárd dolárov, teda 226 miliárd nemeckých mariek alebo 59, 5 miliónov libier. Nemecko očakávalo polovičnú sumu. Až keď hrozilo, že Nemecko skrachuje, tak v roku 1924 im to znížili na 132 miliárd mariek.

Montag Norman bol svojho času najvplyvnejší bankár sveta. Samozrejme bol Brit.

V roku 1935 sa stal Hjalmar Schacht minister hospodárstva, získal úvery od Montagu Normana, ktorý v roku 1934 povedal: "Hitler a Schacht sú v Nemecku baštami civilizácie. Bojujú vojnu nášho spoločenského systému proti komunizmu." Veľa amerických bankárov s tým súhlasilo a dúfali, že Hitler splatí aspoň časť reparácií a rovnako rozpráši nemeckých komunistov.( 1.str. 43) Schacht bol 8.12.1937 odvolaný, lebo sa vzpieral vyšším výdajom na armádu.

Podľa Londýnskej dohody z roku 1953 mu však dovolili dočasne pozastaviť platby, keďže po 2. svetovej vojne prišlo o časť svojho územia.čas

Ak takto rozmýšľali v roku 53. tak prečo, by nerozmýšľali, tak aj v roku 35? Británia a Francúzsko by mali byť predsa ostro proti, lebo Napoleon III. rozpútal vojnu s Nemeckom v 19. storočí, kvôli jeho expanzii a Británii a najmä Churchillovi prekážalo silné Nemecko, ktoré ich napriek tomu, že mali omnoho menšie kolónie dokázalo v predvojnovom období predbehnúť v obchode. V roku 1888 sa Nemecko pokúsilo o stavbu železnice do mesta Konya v južnej časti turecké Anatólie, a potom v roku 1903 do Bagdádu, za čo dostala stavbu financujúca Deutche Bank od tureckej vlády koncesiu k ťaženiu ropy okolí trate v oblasti Mosulu. To by však znamenalo koniec britskej hegemónie. Pripomeňme, že sa do popredia tlačila britská fašistická strana Moslyeho, ktorá mala postavenú taktiku na bývalej sláve viktoriánskej éry. Pripojenie Rakúska k Nemecku sa predsa riešilo aj na mierovej konferencii iba pred dvomi desaťročiami so záporným výsledkom.

Toto jednoducho nemožno vysvetliť politikou appeasmentu krajín, ktoré pohrdli Wilsonovým pacifizmom.

Reichsbanka bola ako FED súkromnou bankou so štátnymi úlohami. V tridsiatich rokoch bol jej predsedom Hjalmar Schacht, ktorého pokus o záchranu marky skončil katastrofou. Chcel zvýšiť zisky a teda požičal medzinárodným špekulantom a čo urobili medzinárodní špekulanti? Vsadili proti nemeckej marke, podobne ako keď George Soros stavil proti britskej libre, jeden z dôvodov prečo sa weimarská republika zrútila a nacisti sa dostali k moci.(6 str. 180)

V Amerike zúri hospodárska kríza a jedným zo zdrojov je splácanie pôžičiek od Británie a Francúzka a najmä Británia dosiahla pľundrovaním svojich kolónii úplne dno. Jednoducho pustili Rakúsko ako náhradu za africké kolónie a stratené územie v Poľsku či Alsasko Lotrinsko aby splátkový systém sa mohol naďalej točiť. Spomeňme si aj, že Sudety boli Hitlerovi nanútené. On nechcel sudety on ich mal ako zámienku na dobytie Československa o ktorom sa vyjadril, že je to nôž od spojencov do chrbta ako most pre bolševikov. Nepredstaviteľné? Pozrime sa dnes na Grécko. Nemecko mu požičiava zo spoločných peňazí kam samo dáva najväčší podiel, len preto aby tie isté peniaze sa len otočili na Gréckych hraniciach na splácanie dlhov aj s úrokmi pre nemecké banky a najmä Banky Deutsche Bank, ktorá sa ocitla na pokraji krachu od hypotekárnej krízy a ten dlh má voči americkým bankám.

Naozaj stále nepredstaviteľné, predsa americké firmy stavali v Sovietskom zväze priehrady, mosty napriek tomu, že vedeli z akých zdrojov tie peniaze pochádzajú.

V tridsiatych rokoch natoľko obdivovali progres v Sovietskom zväze, ale aj v Taliansku či Nemecku, že sa im päťročnice začali zdať nasledovania hodné. Rooseveltovi bolo pravidelne vyčítané, že jeho opatrenia sú socialistické a dokonca voňajú po fašizme.

Spojenci teda naučili Hitlera ako na to, keď však chcel Hitler prístup k Danzigu cez poľské územie, to už ich v záujme nebolo. Po Británii nastúpila Amerika sa svojím loďstvom poháňaným naftou no ak by Nemecko pokračovalo v nastúpenom trende z pred 1. svetovej, tak by jednak mohlo vytlačiť Ameriku z obchodu z naftou, ale minimálne by Británia prišla skrátka. Nemecko pred 1. svetovou začalo budovať železničnú trať cez Turecko do Afriky až k svojím kolóniám. Skrátka zrejme museli. Museli dať Poľsku nabitú zbraň vediac, čo kombinácia s Poľským velikášstvom narobí. Plán však nevyšiel, Stalin uzavrel pakt o neútočení a vohnal tak západ do vojny, dúfajúc, že ten sa vyčerpá a on ako posledná rozhodujúca sila zasadí poslednú ranu.

  1. Utajené Dejiny Spojených štátov Oliver Stone.

  2. Mnichov: krize appeasementu 1938, David Faber

  3. Co v českém Dejepisu chybí, Tomáš Krystlík

  4. Všetko bol inak, Viktor Suvorov:

  5. 1. svetová vojna sa skončí až v nedeľu: Nemecko vyplatí posledné reparácie, https://www.cas.sk/clanok/181362/1-svetova-vojna-sa-skonci-az-v-nedelu-nemecko-vyplati-posledne-reparacie/

  6. Plienenie sveta Michael Maier

ľubomír drinka

ľubomír drinka

Bloger 
  • Počet článkov:  82
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ak je niekto jediný kto môže, tak musí.Ak môžete, tak píšte. Zoznam autorových rubrík:  Právomeranie rýchlostiobjektívna zodpovednosťSPPMeranie hmotnostiSúkromnéNezaradenéštatistika nehodovosti

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu