Väčšinou sa uvádza, že sa jedná o zvrátenie odmäku tvrdého komunistického systému na socializmus s ľudskou tvárou inváziou armád varšavského paktu.
O mýtuse roku 1968 som písal vo veľkom prehľade minulý rok. Dubčeka označujeme za hrdinu a vodcu pražskej jari. Nič nie je vzdialenejšie pravde. Túto ilúziu udržujeme len preto, že Slovensko má málo známych osobností, ktoré by svet poznal, a tak sme si do jeho postavy vniesli všetky nádeje a mýty, ktoré sme ako národ potrebovali. Sú tu nejaké hlavné línie odvíjajúce sa od studenej vojny, ale aj vedľajšie vplyvy odvíjajúce sa od nedodržania pittsburskej dohody. Po tejto invázii sa začne rozpadať štát na tvrdšiu federáciu, ktorú riadi Husák aby na konci už federáciu tvorili dva takmer nezávislé štáty.
Vráťme sa na začiatok k mýtu, že v roku 1948 tu násilím prevzali komunisti moc. Beneš počas vojny v Londýne zistil, že Británia považuje mníchovskú dohodu za platnú napriek tomu ako sa situácia vyvinula. Kráľove výnosy sú považované za neomylné, a teda platné navždy. Dubčekov problém je rovnaký ako Benešov v 1938, vytvorili dokonalú ilúziu a imagináciu pre svet, že jej svet aj my sami sme jej uverili.
Hranice na východ od Rýna neboli mocnosťami garantované. To skončilo úspešným atentátom na diplomata Bathu v medzivojnovom období. Preto sa dohodol so Stalinom na sfére vplyvu po skončení vojny, čo bolo poznať na zmietnutí Churchillovho plánu zo stola Stalinom o vylodení spojencov na Balkáne. Potom bez mandátu parlamentu 1945 vydal podkarpatskú rus Beneš Sovietskemu zväzu. Spojenci to vidia aj na tom, že ČSR je pod Sovietskym vplyvom lebo odmieta Marshallov plán. Potom obmedzil politické práva tak, že do parlamentu mohli kandidovať iba strany národného frontu. V roku 1948 sa zinscenuje ústavná kríza. Ak by nebol dohodnutý na odovzdaní moci, mohol kľudne vymenovať vládu dočasnú.
Klement Gotwald veľmi rýchlo zistil, že je len bábka pre Sovietsky zväz. Stalin ho v roku 1951 postavil pred voľbu buď ty alebo Slánsky pôjdete k múru. Na V. zjazde KSČ, ktorý znamenal obrat k tvrdej línii najväčšmi útočil na Zápotockého práve Slánsky a tá nenávisť medzi nimi zostala. Zodpovednosť za zbavenie Slánskeho funkcií, zatknutie, obvinenie za protištátnu a protistranícku činnosť nesie Zápotocký, ktorý nastúpil na miesto prezidenta po Gotwaldovej smrti, ktorý sa po poprave Slánskeho upíjal k smrti. [2] Dva dni po Stalinovom pohrebe umrel. Príčinou bol let, zmena tlaku, ktorá spôsobila prasknutie nafúknutej aorty.
Po smrti Zápotockého strana navrhla Antonína Novotného. Pod tlakom Chruščova, ktorý odsúdil Stalinov režim, musel začať s rehabilitáciami. O Slovensku zastával názor, že slovenské orgány sú zbytočné.
Rozhodovanie v šedesiatych rokoch ovplyvňujú najmä tri konflikty: Kubánska kríza 1962, Vietnamská vojna 1965, Arabsko-Izraelská šesťdňová vojna Jún 1967. Okrem toho je tu vražda J.F. Kennedyho v 1963 a jeho brata Roberta tesne pred inváziou. To muselo nutne vyvolať v Sovietskom zväze obavy o ďalšom vývoji americkej politiky vo vzťahu k obmedzenému jadrovému útoku na Sovietske mestá.
Na obidvoch stranách otcovia nukleárnych zbraní tak ako Openheimer tak aj Sacharov sa stanú kritikmi prípadnej jadrovej vojny ako aj jadrových skúšok v atmosfére. Svojho času sa zvažuje aj uskutočňuje tzv. mierové využitie jadrových zbraní, a to najmä v Sovietskom zväze. Združenie proti skúškam vyzve spoločnosť aby posielali mliečne zuby na výskum. Po celom svete sa nájde vo vypadnutých zuboch malých detí stroncium.
1961-1962 sa Sovietsky zväz rozhoduje pre útočnú stratégiu. SSSR malo požiadavku na 10 % mužov v armáde, čo približne z 14,3 milióna obyvateľov predstavovalo, 700 - 750-tisíc vojakov z pôvodných 150 tisíc v roku 1965. To by znamenalo rozpad hospodárstva. ČSR vytrvalo odmietalo, tak SSSR navrhlo miesto československých mužov sovietsku armádu, čo sa prakticky v auguste 68. aj stalo ibaže ako dostať Sovietsku armádu spolu s jadrovým zbraňami do ČSR aby si toho NATO nevšimlo a neurobilo protiopatrenia? Ak by Sovietske vojská boli umiestnené v ČSR na základe zmluvy, nebolo by podozrivé, keby sa neskôr presúvali vojská a technika medzi ČSR a SSSR.[1]
V roku 1965 Novotný súhlasil s vybudovaním troch objektov, kde sa malo zrýchliť skompletizovanie jadrových zbraní z pôvodných 18-22 hodín na tri hodiny. Mali byť dokončené v roku 1967, no ale odovzdané boli až v roku 1969. Okrem toho dohodol k tomu obslužnú posádku, čísla sa rôznia (3x170 vojakov či 8000) avšak nesúhlasil s umiestnením sovietskej armády a vojenskej konvenčnej techniky.
Celkovo Novotný odmietol trikrát, a potom išiel Brežnev do Bratislavy rovno za Dubčekom a dohodol sa s ním na postupe zbavenia Novotného, tak že si ľud bude myslieť, že stojí proti demokratizácii spoločnosti a socializmu s ľudskou tvárou.
V roku 1967 sa myslím nie úplne kompletne vysvetľuje aféra počas návštevy v Martine. Na predstaviteľov Matice Novotný ostro zaútočil a obvinil ich zo separatizmu. Historik Stanislav Sikora sa nazdáva, že to bol nepriamy útok Dubčeka, že išlo o mocenský boj. Išlo o mocenský boj, ale nie medzi reformným Dubčekom, pretože tá reforma bola len naoko. Ak by sa podaril pôvodný plán, tak by odporcovia režimu skončili v koncentračných táboroch, vyplýva to z tajnej direktívy, ktorú Dubček podpísal ešte pred osudným letom 1968. Napríklad v roku 1966 na 13. zjazde KSČ predniesol silne protizápadnú reč a dožadoval sa nepretržitej boľševizácie v duchu Klementa Gotwalda.[1, str. 368]
V januári 1968 sa uvoľňuje cenzúra aby donútila Novotného k zmene postoja[1]. Novotný stratil podporu, 3. – 5. januára 1968 na zasadnutí ÚV KSČ sa vzdal funkcie prvého tajomníka a na jeho miesto bol zvolený Alexander Dubček. ÚPN
Dubček má však problém všetci tomu uverili, že je tu nejaký prirodzený odmäk a cenzúru nemožno znovu len tak obnoviť.
V dňoch 21. – 30. júna 1968 sa uskutočnilo na Šumave cvičenie armád Varšavskej zmluvy, na ktorom sa okrem ZSSR zúčastnili armády Bulharska, NDR, PĽR a MĽR. Pretože odchod vojsk po cvičení sa všemožne predlžoval až do začiatku augusta, medzi obyvateľstvom prevládalo presvedčenie, že prítomnosť cudzích vojsk má ovplyvniť postoj československej vlády. úpn
15.7. 1968 generál Prchlík, ktorý na prelome rokov 1967 a 1968 sa postavil proti pripravovanému vystúpeniu armády na podporu A. Novotného a neskôr navrhol reformu armády novou čs. vojenskou doktrínu, rešpektujúc tradície, záujmy i suverenitu Československa, sa v reakcii na podivné odsúvanie odchodu sovietskych vojsk po cvičení: "vo Varšavskej zmluve nie je napísané, že by v spriatelených krajinách mohli byť umiestnené alebo ponechané vojenské jednotky cudzích krajín paktu."
Dubček zrušuje celé 8. oddelenie ÚV KSČ na čele s Prchlíkom. Pred svetom je to prevalené a jednotky musia odísť.
Čierna nad Tisou 25.júla: „Základné ústne dohody sa týkali výmeny nepohodlných ľudí vo vedení KSČ, rozpustenia takzvaných kontrarevolučných organizácií a obmedzenia slobody médií,“ tvrdí ruský historik a politológ Valerij Musatov. [denník Pravda]
13. augusta Brežnev Dubčekovi vyčíta telefonicky zlyhanie a ten sa bráni, že urobil všetko čo mal a teda nech niečo teraz urobí SSSR, čo vlastne vedie k invázii.
Potrebujeme však svojich hrdinov a ja za nich označujem velenie československej armády.
Nebudem hodnotiť počiatok, ale na konci napísali list-memorandum, ktorý podľa všetkého prispel k tomu, že v Európe nebola tretia svetová vojna, napriek tomu, že to bolo zo sebeckých záujmov, pretože aj oni mali v Československu rodinu a korene. Počítalo sa totiž, že ČSLA armáda bude obetovaná v prvom útoku a ČSR v rámci jadrovej vojny bude vybombardovaná, zmení sa na mesačnú krajinu a rádioaktívny spad zničí obývateľnosť na niekoľko storočí a o obyvateľoch ani nehovoriac.
Je potrebné povedať, že vznik a vedenie globálnej raketovej jadrovej vojny na európskom bojisku by znamenal národnú likvidáciu a zánik štátnej suverenity predovšetkým bojových strán v dotyku vrátane ČSR. Neúčelnosť takej vojny ako riešenie európskych sporov, potvrdená vývojom berlínskej krízy v roku 1961, neznamená pochopiteľne nemožnosť jej vzniku. Absolutizovanie varianty všeobecnej vojny v Európe s masovým nasadením jadrových zbraní je z hľadiska československej svojbytnosti protimyselné, pretože v tejto variante je vysokopravdepodobná fyzická likvidácia ČSR bez ohľadu na výšku výdajov a prostriedkov na výstavbu ozbrojených síl, a to dokonca aj bez ohľadu na konečný výsledok vojny. Naša vojenská politika sa nebude zriekať globálnych rizík, ale môže sa uvažovať len ako partnerovi a nie iba obeť vývoja, na ktorý nemá vplyv.
S vývojom interkontinentálnych rakiet a podpisom dohody o zákaze vývoja ochranných dáždnikov stratilo niečo podobné zmysel.
Pokus o živú pochodeň Palacha, ktorá skončila jeho úmrtím sa dnes javí ako absolútne nezmyselná. Absurdnosť tejto hry dokladá udalosť, keď dve mladosťou kypriace dievčence Janžurová a Kubišová dávajú roztrasenému Dubčekovi kvety na znak solidarity ani keby chúdence vedeli, akú mal Dubček vlastne rolu.
Tomáš Krystlík: Co v českém Dejepise chybí
Ladislav Švihran: Kto nám vládol
