Niekto múdry totiž vymyslel, že viaceré elektronické digitálne váhy, ktoré používa práve veľké množstvo živnostníkov v pultových predajniach alebo menších samoobsluhách, jednoducho nevyhovuje.
Dôvod?
Vážia síce na dve desatinné miesta tak ako je to potrebné ale ukazujú aj výslednú sumu a tú zaokrúhľujú len na jedno desatinné miesto (v Sk to postačovalo) a prerobiť ich tak aby cenu ukazovali na dve desatinné miesta v EUR, nie je možné.
Naproti tomu, klasické predpotopné a oveľa nepresnejšie a poruchovejšie mechanické tzv. "ručičkové" váhy výslednú cenu vraj neukazujú, je preto ich možné používať aj naďalej. Ďalší krok bude (a to vyrieši trh), že tieto časom prestanú byť servisované...
Takže kvalitnejšie elektronické váhy firmy k tomu určené jednoducho "neociachujú", v preklade neoveria ich a nevydajú k nim potvrdenie o presnosti ich funkčnosti váženia, ktoré zákon vyžaduje každé dva roky a tie staré ručičkové ociachujú (zatiaľ) bez problémov. Čo s tými elektronickými, ktore ociachovali na sklonku roku 2008 a teda by mali platiť až do roku 2010 (ale samozrejme ukazujú cenu len na jedno desatinné miesto), nevedno...
Respektíve vedno, podľa Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (ÚNMS) sa aj tieto váhy "musia" prestaviť. V tejto veci ÚNMS spolupracuje so Slovenským metrologickým ústavom (SMÚ). Samotné kontroly meradiel robí Slovenský metrologický inšpektorát. Navyše po prestavení treba ešte skúšky - za babku, cca 10 EUR. Registrovaná osoba oznámi servisný zásah SMÚ do piatich dní, ktorý do 120 dní vykoná skrátenú skúšku určeného meradla. Toľko suchý výklad zodpovedných.
A keďže spomínané váhy sa ale prestaviť nedajú, nesmú sa používať a treba ich vymeniť za nové...
Drobným podnikateľom to spôsobí nemalý škrt cez rozpočet, pretože digitálne váhy stoja od asi 330 eur (cca 10-tisíc Sk) vyššie.
Zainteresovaného okoloidúceho napadne jednoduché riešenie a síce "odpojenie" svetelného displeja ukazujúceho cenu (v tom jednoduchšom prípade len jeho prelepenie páskou) aby nemiatol zákazníkov. Pravda je totiž taká, že sumy, ktoré digitálne váhy ukazujú, sa aj tak už nepoužívajú a to od dôb, odkedy boli zavedené elektronické registračné pokladne (ďalej ERP). To bolo v januári 1995 a odvtedy obchodníci do ERP nahadzujú len váhu a číslo položky PLU a pokladňa sama sumu vypočíta. A robia tak bez ohľadu na to, či vlastnia váhu ručičkovú alebo elektronickú. Takže tieto sumy slúžia resp. slúžili len k lepšej orientácii zákazníka, ktorému sa "prosperujúcejší" živnostník snažil zabezpečiť takto väčší komfort. Podotýkam, že žiaden predpis ale neurčuje, že váha v predajni tú výslednú cenu ukazovať má.
Presne toto isté si najprv pomyslel aj živnostník - skoro "veľkokapitalista", ktorému bolo ale s úsmevom oznámené, že jeho 6 váh, ktoré používa na svojich vlastných prevádzkach je síce vo výbornom stave a vážia správne ale nikto mu ich neociachuje práve z vyššie uvedených dôvodov. Pretože podľa UNMS "ak je váha vyrobená tak, že obsahuje aj indikáciu ceny, nie je dôležitá skutočnosť, či užívateľ túto indikáciu používa alebo nie - prelepenie ktoréhokoľvek displeja váhy alebo iný spôsob znefunkčnenia displeja zobrazujúceho cenu porušuje túto požiadavku." Dotyčný živnostník ich nemôže dokonca používať ani len k samostatnému váženiu v lahôdkach v zadnej časti prevádzky, kde pripravuje napr. polotovary alebo hotové jedlá, kde nejaká cena vôbec nehrá rolu, váha sa používa výlučne na váženie (napr. prísad) a kde samozrejme zákazníci nemajú prístup!!! Pretože ich nebude mať ociachované! Že Kocúrkovo?
A pritom celé zdôvodnenie, prečo jedny áno a druhé nie, stojí "na vode". Pretože každý, kto za klasickou ručičkovou váhou niekedy stál, vie, že na tejto váhe je stupnica, pomocou ktorej je možné odčítať koncovú cenu v Sk v závislosti od váhy tovaru, čo sa do zavedenia ERP veselo využívalo a napr. pestovatelia, ktorí boli od používania ERP oslobodení, to používali až do 31.12.2008. Dodnes na týchto váhach tie stupnice sú (a tým pádom ukazujú nesprávne hodnoty) ale to už nikomu nevadí, asi preto, že nesvietia načerveno. Takže tvrdenie, že tieto váhy "neukazujú výslednú cenu" je nekompetentné a zavádzajúce...
Nepoužívanie digitálneho displeja na elektronickej digitálnej váhe, či nepoužívanie "obyčajnej" stupnice na mechanickej váhe by malo byť logicky rovnako hodnotené, avšak evidentne ale nie je...
Keď som sa nezávisle na sebe troch živnostníkov pýtal ako riešia tento problém, každý z nich povedal, že on to má predsa v poriadku, on nahadzuje len váhu na kase, to znamená reagoval zdravým rozumom v zmysle vyššie uvedeného. Netušiac, že nemá pravdu a bol nemilo prekvapený, keď sa dozvedel, že aj taká záležitosť akou je prechod na EUR je týmto spôsobom využitá k jeho ošklbaniu, pretože inak to nazvať nehodno.
Trestajú sa tu trošku úspešnejší podnikatelia, ktorí si svoj "enormný" zisk nenapchali v minulosti celý do vrecka, nepokračovali vo vážení na starých vykopávkách ale snažili sa urobiť niečo aj pre svojho zákazníka.
Paralela? Nič nového pod slnkom, presne to isté sa udialo aj pri zavádzaní ERP v r.1995, keď niekto vyvolený a múdry rozhodoval o tom, ktorá ERP bude kóšer a ktorá nie a obchodníci ju môžu teda vyhodiť do koša, pretože nedostala certifikát. Čo na tom, že ju kúpili pár rokov dozadu a bola na 100% kvalitnejšia ako tá čo certifikát dostala...
Nepomohli žiadne protesty, bolo treba aby sa niekto nabalil. A potom sa tu predávali šroty v hodnote max 3.000 Sk za sumu 11 - 12.000,- Sk, ktoré sa viac kazili ako fungovali. A zopár firiem sa na tom naozaj výborne nabalilo, niektoré sa na tom aj pekne rozbehli a následne boli už úspešné (resp. sú úspešné) aj pri dodávkach výpočtovej techniky minulej či terajšej vládnej garnitúre, žeby náhoda?
Čo môžu živnostníci, ktorí tieto váhy používajú len na doplnkový tovar, napr. ovocia a zeleniny, urobiť?
1) Môžu sa na to vykašlať, rozumej daný sortiment vyradiť z predaja, pretože kto rozumie problematike, vie, že častokrát sú radi, keď sú v tomto sortimente "na nule". To znamená, že ich zisk im horko-ťažko pokryje straty, ktoré im na tomto tovare vzniknú napríklad vyschnutím počas uskladnenia a teda stratou hmotnosti (cesnak, cibuľa...) alebo nutnosťou preradiť rýchlejšie sa kaziace položky (banány, reďkovka...) do nižšej akostnej triedy a podobne. Trpieť bude zákazník, kvôli ktorému tento doplnkový sortiment na predajni držali...
2)Môžu (musia) nové elektronické váhy zakúpiť a náklady premietnuť do cien, trpieť bude opäť zákazník...
3)Môžu sa vrátiť k starým mechanickým váham, ktoré majú odložené alebo si ich niekde zoženú "za babku" na inzerát, dať si ich ociachovať, trpieť bude aj zákazník aj obchodník...
4)Môžu sa opäť (po koľký krát už...) uskromniť, zaťať zuby a nájsť rezervy alebo si to jednoducho vziať so zárobku napr. tak ako aj vyššie spomínaný skoro "veľkokapitalista", ktorý si chcel prvý krát (!!!) v živote tento rok aj s rodinou dopriať lyžovačku v Rakúsku a ktorý drie denne min. 12 hodín už n rokov. Dovolenku zruší, váhy zakúpi z ušetrených či odložených peňazí, natiahne si na nohy lyžiarky a večer v predajni bude obdivovať svoje nové váhy. Náklady teda do cien nepremietne, zákazník v tomto prípade trpieť nebude, trpieť bude obchodník (no a čo, veď niečo hádam ešte vydrží a lyžovať nemusí, nech maká...)
5)Môžu špekulatívne porušiť živnosti, zaviesť nové živnosti na rodinných príslušníkov a pobrať všetky možné "krízové aj nekrízové" podpory. Z toho si náklady bohato vykryť a vykývať s týmto štátom, trpieť nebude nikto, či vlastne všetci, teda opäť aj zákazníci...
atď., atď.
Kontrolná otázka : Ktorú možnosť si asi väčšina z nich vyberie...?
Nesmierne ma irituje to ako všetci politici už 20 rokov majú plné ústa podpory nášho podnikateľského sektoru, prednostne živnostníkov (hlavne pred voľbami).
Pre menších obchodníkov sa tu nerobí dlhodobo absolútne nič, sú dusení a ošklbávaní na každom kroku nezmyselnými zákonmi či predpismi, sú kriminalizovaní likvidačnými pokutami.
Ale keď je kríza, všetci sa na nich obracajú aby len preboha všetkými možnými spôsobmi udržali zamestnanosť seba a tých pár zamestnancov, čo si dovolia mať. Takéto farizejské apely sú zbytočné, oni to urobia aj bez falošných výziev, pretože sú so svojimi ľuďmi inak spätí, majú iné vzťahy ako vo veľkých anonymných firmách. Ale tú odmenu, že je tu využitá každá príležitosť na to, aby sa im ešte "čosik" urvalo a ešte trošku "pritiahol škripec", si za to teda určite nezaslúžia.
Chcem vidieť nadnárodný obchodný reťazec, kde 80% zamestnancov, od skladníka, cez predavačky až po účtovníčku pracuje nepretržite 10 rokov a viac, tak ako je tomu vo viacerých našich menších nezávislých firmách. Naopak, v reťazcoch možno tak max. 5% zamestnancov pracuje dlhšie ako 3-4 roky - zvyšok behom 1-2 rokov (či dokonca niekedy len pár mesiacov...) treba vyžmýkať a poslať het. Ale o tom možno zasa niekedy nabudúce.
