O čo vlastne ide?
Zsolt Simon, resp. strana Most-Híd navrhuje zaviesť v predajniach potravín tabule hanby, kde by bol uvedený tovar, ktorý predávali v obchode v rozpore so zákonom. Takéto verejné informovanie by podľa nich viedlo k zvýšenej obozretnosti pri predaji.
Zároveň predniesol myšlienku, že predajne by mali ponúkať 100 Eur zákazníkovi, ktorý nájde na predajni tovar po záruke spotreby (miesto doterajšieho 1 Eura, ktoré niektoré účelovo poskytujú teraz).
Most-Híd chce v budúcom volebnom období presadzovať oddelené umiestnenie a výrazné označenie tovaru, ktorý má spotrebu do 48 hodín.
Odhliadnúc od toho, že je nepredstaviteľné nanútiť súkromnému podnikateľovi dávanie nejakej odmeny zákazníkovi a to za ľubovoľnú činnosť - takéto niečo sa môže diať len na základe slobodného rozhodnutia podnikateľa, je to navyše úplná hlúposť. Bez problémov sa môžu stávať napríklad také prípady, že pozorný "kontrolór" z radov zákazníkov môže byť dokonca "pozorný" až natoľko, že ten produkt po záruke sám prinesie na predajňu a potom ho "objaví" v snahe obohatiť sa - ako pohotovo upozornil v diskusii pod článkom jeden diskutér.
Ak by sa niekto chcel ohradiť, rád mu poslúžim príkladom a vobec nie ojedinelým z môjho pôsobenia v čele jedného z hypermarketov, kde zahraničná obchodná sieť uplatňovala marketingovú zásadu "Do šiestich mesiacov nám môžete nepoškodený tovar bez udania dôvodu vrátiť a peniaze dostanete naspäť". Stali sa totiž aj také prípady, že mamička zakúpila synovi v apríli cyklistickú prilbu, ktorú celé leto používal a v októbri spolu "zistili", že synovi sa zmenšila hlava a prilba mu je veľká, tak si prišli po peniaze a tovar vrátili. Prípadne po 5-mesačnom používaní zakúpeného bicykla alebo korčulí zákazník zistil, že sa mu nepáči farba a tovar prišiel vrátiť. A o rok to zopakovali. Bolo to síce u našich susedov v Českej republike, no nemám dôvod sa domnievať, že podobní špekulanti by sa v hojnej miere nevyskytli aj u nás.
Podobné argumenty sa dajú použiť aj v druhom spomenutom návrhu. Obmedzovať obchodníka pri umiestňovaní jeho tovaru je možné len na princípe dodržania hygienických, požiarnych a iných bezpečnostných predpisov a podobne, nie na základe doby spotreby. Také pojmy ako napríklad sortimentné reťazenie tovaru predkladateľom myšlienky nič nehovoria. Nehovoriac o tom, že takýto sortiment je už viac - menej, napríklad v chladiacich vitrínach alebo "pečivárskych" kútoch predajne, prirodzenou cestou oddeľovaný aj dnes. A čo sa týka špeciálneho označenia, neviem si ho celkom dobre predstaviť. Na etiketách? Na obaloch? Na plagátoch nad produktmi? A prečo 48 hodín? To by znamenalo, že napr. balený chlieb s dobou spotreby 3 alebo 4 dni už nebude umiestnený medzi čerstvým chlebom a pečivom. Avšak po uplynutí dvoch dní by ho tam bolo vhodné asi preniesť a prípadne aj označiť, nakoľko už bude mať dobu spotreby len 48 hodín...
K tým tabuliam hanby neviem či sa má zmysel vôbec vyjadrovať - to je vyjadrenie na úrovni premiéra Róberta Fica, ktorý vo svojom pamätnom rozhovore v čase celosvetovej potravinovej krízy a globálneho rastu cien, prirovnal marže obchodníkov k maržiam obchodníkov s bielym mäsom.
Aby bolo jasné - neobhajujem záujmy nečestných obchodníkov. A zahraničných obchodných sietí, častokrát používajúcich doslova výpalnícke a mafiánske metódy, voči svojim dodávateľom a žiaľ, aj zamestnancom (a to naozaj viem o čom hovorím), už teda vôbec nie.
Nie je však možné bojovať proti nečestným obchodníkom, disponujúcim armádou špičkových právnikov a marketárov, diletantskými návrhmi, ktoré hravo obídu alebo odpinknú a ktoré prispejú akurát tak ku likvidácii ich domácej konkurencie, ktorá si tú armádu dovoliť nemôže, tak ako sa tomu deje doteraz.
Drvivá väčšina zákonov, ktoré akože idú bojovať so (zväčša zahraničnými) sieťami, sa obrátila voči malým slovenským obchodníkom. Typickým príkladom je zákon č.172/2008 o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, o ktorom som už niekoľko krát písal a ktorý bol (musel byť) už niekoľko krát novelizovaný, nakoľko ho reťazce obišli ešte skôr ako vstúpil do platnosti. Napriek tomu si naši traja parlamentní mušketieri z radov dnešnej vládnej koalície, ktorí obchodu zrejme rozumejú ešte menej ako Zsolt Simon, nedajú pokoj a na svete je už v druhom čítaní novelizácia ďalšia a to tiež vrcholne diletantská. Ak novelizácia prejde v navrhnutej podobe (vypustenie termínu ekonomickej závislosti - venoval som sa tomu v jednom z predchádzajúcich blogov), všetky zahraničné siete "vyvezú" svoje centrály mimo SR a budú veselo "obchodovať" odtiaľ na základe tam platnej legislatívy. A mám informácie, že niektoré z nich sa už na to pripravujú. O tom, že si to opäť nakoniec odskáču domáci podnikatelia z radov tak dodávateľov ako aj obchodníkov nášho nezávislého slovenského obchodu, sa rozpisovať nie je nutné.
Riešenie alebo ako z toho von?
Základom je vytvoriť zdravé konkurenčné prostredie. Je potrebné podporiť domáci obchod. Ten obchod, ktorému sú systematicky hádzané polená pod nohy v podobe prijímania zaťažujúcich zákonov. Podporiť tých podnikateľov, ktorým sa pod rôznymi zámienkami neustále ťahajú peniaze z vrecák. Podporiť ich nie nejakými dotáciami. Úplne postačí zatraktívniť drobné podnikanie. Zjednodušiť agendu, nezaťažovať živnostníkov množstvom nepotrebných formulárov, hlásení. Proste ich nešikanovať. Z hľadiska udržania konkurencie nie je nič vhodnejšie ako pár rodinných obchodíkov v každej obci, či malých pultoviek na sídlisku. Miest, kde nachádza prácu otec, mama, syn alebo dcéra, prípadne dve-tri susedy.
A potom bude aj toho tovaru predávaného po uplynulej dobe spotreby, či iného tovaru, predávaného v rozpore so zákonom, menej, pretože v tychto prevádzkach je minimálna resp. žiadna anonymita medzi predávajúcim a kupujúcim. Keď som ešte dávnejšie v mojich podnikateľských začiatkoch na nástojčívé zvonenie o 23,30 hod. otvoril dvere nášho bytu petržalského paneláku a vo dverách stála suseda, ktorá mi došla vrátiť 30 deka gaštanov, čo boli vnútri plesnivé a ktoré zakúpila cez deň na mojej prevádzke, nebolo to pre mňa nič príjemné. Bola dosť nevľúdna. A do budúcnosti som si dával poriadny pozor, keďže 80% mojich zákazníkov tvorili zákazníci, ktorých som osobne alebo aspoň z videnia poznal.
Treba uplatňovať ROVNÝ PRÍSTUP.
Ešte jedna vec je totiž dôležitá, snáď najdôležitejšia - tá personálna. Týka sa práve tej kontroly nekalých praktík u nečestných obchodníkov. A tou je spomínaný rovný prístup. A to určite nie je ten, že pracovníci kontrolných orgánov pustia do gatí už pred príchodom do hypermarketu a pred jeho riaditeľom si doslova búchajú čelom o zem, chodia po predajni so zažmúrenými očami, dajú si kávičku a rýchlo "naškrábu" bezchybný zápis. Lebo su z neho aj celej obchodnej siete "pokakani" a nechcu si robiť problémy. Následne utekajú na trhovisko medzi zeleninárov alebo do malého kiosku, či predajničky potravín na sídlisku, kde s prísnym obočím to tomu "podvodníkovi", nevyspatému po tom, čo od rána od 04,00 znášal tovar aby mohol potom otvoriť a sám si predávať a popritom zabudol dať jednu cenovku, poriadne zrátajú.
Alebo sa "nasadí" 17,5 ročný zarastený mladík alebo vymaľovaná slečna, ktorí vypadajú tak na 25 rokov na trafikantku, ktorá im predá cigarety bez kontroly občianskeho preukazu a následne za ňou stojí kontrolór a inkasuje za predaj cigariet neplnoletej osobe. O tom, že sa to stalo už v mnohých menších prevádzkach, mám konkrétne informácie, o tom, že by takýto podraz inšpekcia uskutočnila niekde v zahraničnom reťazci, som ešte nepočul ani raz...
Účel svätí prostriedky. Prípadné žaloba reťazca alebo iné opletačky sú zažehnané a plán výberu pokút sa predsa splní.
To že ten malý živnostník (tí niekoľkí navštívení živnostníci) tú 600, či 700 eurovú pokutu, nemusia už "rozchodiť" a môže byť pre nich likvidačná, je predsa ich problém. Pochvala od nadriadeného bude a všetko je tak ako má byť.
Keď by som tu uviedol presný text vyjadrenia, ktoré mi poskytol v anonymnej diskusii jeden pracovník kontrolného orgánu o svojom prístupe ku svojím kontrolám, bolo by všetkým čítajúcim spotrebiteľom z neho pomerne dosť smutno.
Pokiaľ nesfunkčníme systém kontroly a nezačneme si vážiť drobný podnikateľský sektor, pokiaľ nedokážeme zmeniť myslenie tých, ktorí sú povinní odlíšiť nečestné a neúmyselné konanie obchodníka ale uprednostňujú ľahšiu cestu (prípadne ešte niečo horšie ale to už je o korupcii), dovtedy budeme stále prešľapovať na jednom mieste. Dovtedy bude prebaľované či grilované staré mäso, ohrozujúce zdravie spotrebiteľov, na dennom poriadku. Nepomôžu nám žiadne oddeľovania tovaru, zákonom umožňované niekoľkomiliónové pokuty, či 100 eurové stimuly zákazníkom.
A pomyslené tabule hanby zostanú v rukách tých, ktorí vyššie uvedené a podobné nezmysly navrhujú v snahe zapáčiť sa časti voličom, prípadne v niektorých využiť ich averziu voči obchodníkom. A nahádzať ich všetkých do jedného vreca. Obzvlášť bizarné su tieto aktivity od zákonodarcov, ktorí už pri moci boli a pre napravenie pokrivených vzťahov v obchode a podporu slovenského nezávislého obchodu neurobili zhola nič.
Odporúčam pri navrhovaní takýchto superodborných riešení používať zásadu dvakrát meraj a raz rež. A prípadne sa poradiť pred ich navrhnutím aspoň s nejakým takýmto menším obchodným subjektom, resp. jeho predstaviteľom. Zopár ich ešte na Slovensku z toho cieleného a dvadsať rokov štátom likvidovaného torza zostalo. Či už z radov slovenských obchodníkov alebo aj dodávateľov - obe skupiny sú totiž na sebe bytostne závislé. A obe skupiny to aj vedia a spolupracujú - nevedia to len od reality odtrhnutí predkladatelia podobných návrhov, za ktoré by si spomenuté tabule hanby zaslúžili práve oni.
