Na jej pozadí však vyplával aj podivuhodný „vzťah“ podpredsedu Smeru Roberta Kaliňáka a niektorých redaktorov Pravdy, ktorý mal zostať navždy utajený. Kaliňák diktoval redaktorom, aké diskreditujúce reportáže majú na mňa a aj na iných politikov zverejniť, kedy to majú urobiť; cez svojho dvorného poslíčka, hovorcu Smeru Erika Tomáša, im posielal diskreditujúce materiály, rôzne nahrávky, dokumenty. Dokonca aj v nedeľu ich nútil zanechať víkendovanie a museli okamžite mazať do redakcie – známy je výrok jednej redaktorky, ktorú Kaliňák familiárne tituloval slovom „Bejby“:, „Veď je nedeľa a ja som si natrela hlavu, miláčik...“. Nezostalo len pri tom – Kaliňák sa uchýlil aj k vulgarizmom a vyhrážkam straty zamestnania redaktorov, jednu z vedúcich pracovníčok redakcie napríklad bol rozhodnutý„ poslať do p..e, ak sa ešte raz naserie,..“ , teda ak okamžite neuverejní to, čo po nej požaduje.
Tí s lepšou pamäťou si pamätajú osobnú zaangažovanosť vtedajšieho zastupujúceho generálneho prokurátora Trnku, ktorý sa snažil zapáčiť smerákom a zachovať si svoj vlastný zadok. Sám sa ujal prípadu a začalo sa „vyšetrovať“. Okamžite bez vypočutia boli obvinení niekoľkí vysokí dôstojníci Vojenského obranného spravodajstva, Trnka sa prestŕčal popred kamery, kde sa dalo a zasahoval do volebnej kampane v roku 2012. Trnku smeráci po voľbách hodili cez palubu.
Prípad bol posunutý na prokurátora Kozolku. To je ten, o ktorom sa neskôr prevalilo, že je pravdepodobne bývalým eštebákom a nemal by mať bezpečnostnú previerku. Navyše aj tú, čo dostal, dostal oveľa neskôr, ako začal tento prípad riešiť. Aj ja som bol ako svedok vypovedať u neho v čase, keď ju vraj ešte nemal. K utajeným spisom a prípadom nemal ani pričuchnúť, nieto ich vyšetrovať. Všetky utajené prípady zastupujúci GP Tichý prokurátorovi Kozolkovi v lete 2013 odobral a prípad odpočúvania v tichosti posunuli z prokuratúry na Národnú kriminálnu agentúru a novému dozorujúcemu prokurátorovi.
Z toho hľadiska sa teraz javí ako perfídna a smerácky špinavá snaha o nasadenie „psej hlavy“ dozorujúcemu prokurátorovi Čentéšovi. Tomu Čentéšovi, ktorý sa dlhodobo snaží dovolať svojej pravdy v súvislosti s jeho nevymenovaním za generálneho prokurátora. Vznikla totiž úplne nová situácia. Prezident Andrej Kiska stiahol všetky námietky zaujatosti, ktoré vzniesol na ústavných sudcov jeho predchodca Gašparovič. Konanie je teda odblokované a tým narástla aj šanca, že padne spravodlivé rozhodnutie.
No o tom, že družba na linke Smer – Generálna prokuratúra – Pravda – Bejby naďalej pekne funguje, nás presvedčili udalosti posledných dní.
Celé to nedávno rozohral denník Pravda, ktorý zverejnil, že práve Jozef Čentéš je dozorujúcim prokurátorom tohto prípadu a je to bývalý nominant SaS na pozíciu generálneho prokurátora. Následne zohral rolu užitočného idiota minister obrany Glváč. Za prítomnosti vybraných médií sa vybral „zaujímať“, ako pokračuje vyšetrovanie kauzy a ostentatívne sa počudoval, prečo tak dlho. Zároveň sa pozastavil nad tým, že kauzu vyšetruje nominant SaS. Nevie to vraj celkom „naisto“, ale niekde to vraj čítal. A ak je to pravda, nechápe, prečo prokurátor nenamietal sám svoju zaujatosť. A vybrané médiá vysielali a písali...
Generálny prokurátor Čižnár ubezpečil Glváča, že ešte pred jeho návštevou (!) vydal pokyn námestníkovi trestného úseku Šufliarskemu, aby situáciu preveril a zakročil. Ten v priebehu pár dní situáciu „zanalyzoval“, zistil, že závažnosť skutku nezodpovedá dĺžke vyšetrovania a nariadil písomným pokynom dozorujúcemu prokurátorovi do 30.9.2014 prípravné konanie ukončiť. Zároveň skonštatoval, že dozorujúci prokurátor nenamietol svoju zaujatosť. A vybraté média sa čudovali, informovali a písali....
Pravda uverejnila následne článok plný dezinformácii, manipulácii a klamstiev s názvom „Kauzu odpočúvania drží Čentéš stále v šuplíku“.
1) V článku navodila dojem, akoby Jozef Čentéš bol ten, čo prípad vyšetruje 3 roky a zdržiava ho. O Trnkovi, Kozolkovi, o dvoch rokoch ich „vyšetrovania“ a okolnostiach, ako rozbabrali a zbabrali prípad, nepadlo ani slovo.
2) Opakovane v článku písala o prokurátorovi Čentéšovi ako o nominantovi SaS na pozíciu GP. Napriek tomu, že kandidátom SaS na pozíciu generálneho prokurátora bol najprv Peter Sépeši a potom Eva Mišíková, nie Jozef Čentéš. On bol neskôr navrhnutý ako nepolitický odborník inou koaličnou stranou a ostatné tri, vrátane SaS sa len pridali k jeho podpore.
3) Neuviedla fakt, že dozorujúci prokurátor si nevyberá prípad sám, ale bol mu pridelený jeho nadriadeným prokurátorom. Navyše, dôvody, pre ktoré môže namietnuť svoju zaujatosť, sú taxatívne určené. A dôvod, že bol prokurátor v minulosti kandidátom nejakej štvorkoalície na funkciu generálneho prokurátora, medzi ne rozhodne nepatrí.
4) Uviedla ako fakt, že exministra Galka spája s docentom Čentéšom strana SaS, čo je absolútny nezmysel. Jozef Čentéš so SaS nič nemá a my dvaja sa osobne vôbec nepoznáme.
No a na tendenčné novinárske vyjadrenia typu : „nelegálne odpočúvali...“, „nevinní civilisti“ a podobne stačí len uviesť, že to, či niekto nelegálne odpočúval alebo nie, môže určiť len súd. Dovtedy platí pre obvinených dôstojníkov prezumpcia neviny. A ešte jedna poznámka: pri nasadzovaní ITP podľa zákona 166/2003 sú všetci civilisti, na ktorých je ITP so súhlasom sudcu nasadzované, nevinní. V týchto prípadoch nejde o odpočúvanie v zmysle Trestného poriadku.
Osobne som však rád, ak sa tak naozaj stane, že kauza bude ku koncu septembru ukončená – svoj účel predsa dávno splnila. Na ministerstve obrany sú naspäť všetky tie staré tunelárske štruktúry, voči ktorým som v rokoch 2010-2011 bojoval. A obvinení dôstojníci majú po troch rokoch ťahaníc právo buďto na zastavenie trestného stíhania alebo na spravodlivý súdny proces a svoju obhajobu.
Avšak len slepý nevidí, že kauza je v súčasnosti používaná hlavne na diskreditáciu Jozefa Čentéša. Z možnosti, že konaním vtedajšieho prezidenta boli porušené práva zvoleného, ale nevymenovaného generálneho prokurátora Čentéša, majú evidentne niektorí ľudia na Generálnej prokuratúre a v Smere strach.
Bejby sú naďalej medzi nami.
