A tak nasledoval tender nový - MOKYS. Áno, ten, na ktorý je v súčasnosti podané premiérkou Ivetou Radičovou trestné oznámenie. Premiérkou, ktorú potopila a polená jej hádzala pod nohy počas celých šestnásť mesiacov jej materská strana - SDKÚ.
Nebudem bližšie rozpitvávať odbornú problematiku týchto dvoch systémov, presiahlo by to rámec tohto článku. Pozornosť chcem upriamiť na iné. Na verejnosť prenikla v tom čase výpoveď Mikuláša Dzurindu v súvislosti s kauzou „skupinka". Jej činnosť mala byť podľa neho namierená voči SR, SDKÚ a SIS.
Z výpovede vyplýva, že Mikuláš Dzurinda číta spravodajské informácie SIS a ako vidno, nielen ich číta, ale aj vyhodnocuje a následne aj horlivo koná. Informácie nielen postupuje policajnému zboru, ale dokonca aj dáva trestné oznámenia.
Ale kedy? Len vtedy, keď sa mu to hodí. Keď ide o Badžgoňa, alternatívneho pokladníka Gaba Palacku, tretieho mobilného operátora, Tokos, Govnet a podobné záležitosti? Proste, keď ide o kšefty, keď ide o „rodinný" biznis.
Zverejnený obsah Gorily je frustrujúci. Odbočme teraz však od toho kompletného svinstva, čo sa v Gorile píše a sústreďme sa na jedno. Podľa spisu vo februári 2006 bolo vtedajšiemu predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi odstúpených niekoľko spravodajských informácií, ktoré popisovali mimoriadne závažné korupčné zistenia, týkajúce sa napr. privatizácie rozvodných závodov, či spojitosti finančnej skupiny PENTA so Slovenskými elektrárňami a elektroenergetikou.
A čo urobil Mikuláš Dzurinda? Nespravil nič. Vôbec nič.
Pred Vianocami minulého roka sa spis Gorila zjavil na internete. Medzi verejnosťou spôsobil šok, média sa k nemu stavali zo začiatku vlažne. Presluhujúci „gorilí" politici Dzurinda, Bugár, Fico, Hrušovský unisono strčili hlavu do piesku s tým, že dúfali, že cez Vianoce to vyšumí. Potom skúšali vyhlásiť Gorilu za podvrh.
09.01.2012 som na Úrade boja proti korupcii podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súvislosti s nekonaním štátnych orgánov a ich predstaviteľov pri megakauze Gorila.
12.01.2012 som dostal oznámenie, že moje podanie bolo zaslané na ďalšie konanie Úradu boja proti organizovanej kriminalite.
23.01.2012 ma mailom kontaktoval vyšetrovateľ, ktorému bolo moje oznámenie pridelené.
A vo štvrtok - 02.02.2012 som bol vypovedať o svojich konkrétnych podozreniach z porušenia zákona takými inštitúciami a ich predstaviteľmi, ako je Slovenská informačná služba, Vojenská prokuratúra, Generálna prokuratúra, Úrad boja proti korupcii, ale aj Úrad vlády a jeho vtedajší predseda Mikuláš Dzurinda.
Medzi prvým a posledným dátumom sa udialo veľa.
1, ukázalo sa, že akcia SIS s názvom „Gorila" existovala a bola legitímna
2, potvrdilo sa, že Slovenská informačná služba v roku 2006 odovzdala získané informácie predsedovi vlády aj ministrovi vnútra Martinovi Padovi, obom z SDKÚ
3, SIS potvrdila výboru pre obranu a bezpečnosť, že odpočúvala predmetný byt na Vazovovej ulici
4, jedna z kľúčových postáv Gorily - bývalý šéf oddelenia osobitných činností Úradu boja proti korupcii Ján Rejda obvinil Mikuláša Dzurindu z nečinnosti a ovplyvňovania vyšetrovania
Pre tých, čo dúfajú v sebareflexiu Mikuláša Dzurindu si dovolím na záver zacitovať jeho čerstvé vyjadrenie pre médiá po stretnutí s občanmi v Považskej Bystrici :
"Ja viem, prečo som hlavným terčom a stále po mne idú. Pretože my (SDKÚ-DS, pozn.) sme priestor pre korupciu vždy zužovali. Ja som bojoval proti výpalníkom, na mňa sa hnevá Horehronie. A týmto ľuďom ja vždy stojím v ceste. Pretože my čistíme, my chceme poriadok a bránime tomu, aby sa táto krajina rozkrádala."
Vrchol pretvárky je opäť dosiahnutý. Lož nemá žiadne zábrany, necíti žiadnu hanbu.
Tak sa musím hanbiť ja. Ako bývalý volič SDKÚ sa hanbím za Mikuláša Dzurindu. A nemám z morálnej diskvalifikácie našich konkurentov radosť ani ako predstaviteľ SaS. Čo je tu na radosť? Potrebu mravnej obrody slovenskej pravice cítime už roky všetci, čo nie sme z vrhu Gorily a ktorí sme nerezignovali. Ale akoby mala večný život. Dnes je tu však opäť šanca na zmenu a tento záblesk svetla na konci tunela mi dodáva silu. Ukazuje nám na cestu, po ktorej treba ísť za lepšími pomermi v našom štáte. Gorila nemôže mať večný život.
