A keďže majú zdravý sedliacky rozum, všetci rozmýšľajú, sledujú. Dokladači alkoholu si uvedomia, že napríklad presný počet fliaš Fernetu, ktorý v inventúre chýbal, sú dve ucelené palety, to asi ťažko rozkradnú zákazníci. Pozorná personalistka si všimne, že cez víkend majú na príjme tovaru službu permanentne tí istí dvaja skladníci. Naši štyria zástupcovia riaditeľa s výnimkou toho z príjmu tovaru zasa zbadajú, že večernú kľúčovú službu (uzamykanie hypermarketu) si práve vedúci príjmu tovaru vždy dobrovoľne vezme vtedy, keď z externej bezpečnostnej agentúry sú v službe tí istí dvaja ľudia... atď, atď.
Popritom šéf príjmu tovaru, dvaja zmienení skladníci aj dvaja externí pracovníci si zjavne žijú nad pomery, chodia na zahraničné dovolenky, prevážajú sa na luxusných autách. A naďalej ochotne pracujú v tie najneobľúbenejšie dni a hodiny. To si už ale všimne drvivá väčšina zamestnancov. A tovar ďalej mizne a mizne...
Čerešničkou na torte je to, že šéfa príjmu tovaru si vybral sám pán riaditeľ, nebol dosadený personálnym oddelením centrály, je to "jeho" človek...
A keďže čestní pracovníci majú vieru v svojho riaditeľa, chodia postupne za ním a úprimne sa mu jeden po druhom zverujú so svojimi podozreniami. A on? Urobí logické kroky? Zorganizuje prepadovku? Vykoná neohlásenú kontrolu kontroly príjmu tovaru? Nainštaluje na príjem skryté kamery? Odkomunikuje podozrenie s konateľmi externej bezpečnostnej agentúry? Postúpi indície na revízne oddelenie na centrále, ktoré dokáže takéto záležitosti preveriť? Vôbec nie.
On týchto "udavačov" vždy odpinkne s tým aby mu predložili relevantný dôkaz. Zrejme chce aby mu dotiahli za uší toho skladníka a aby mu ten odrecitoval: "Pán riaditeľ, dnes som na príjme tovaru na dodacom liste odfajkol a naskladnil tri palety Fernetu a šofér zložil len jednu. O zisk sa podelíme večer u nás v krčme. Dávame to na päť dielov, lebo v tom lietame piati"...
Ďalej pán riaditeľ sem tam nejakému aktívnejšiemu "udavačovi" pohrozí vyhadzovom, niektorým ďalším vynadá do idiotov a podobne. Naťahuje čas, zahmlieva, vyhráža sa. Proste správa sa absolútne neštandardne, je nad slnko jasnejšie, že zlodejov kryje.
Situácia je neúnosná, o rabovaní v tomto hypermarkete si už aj vrabce na streche čvirikajú a to po celej krajine, nad pánom riaditeľom sa zmráka. Zamestnanci tejto ale už aj ostatných prevádzok si medzi sebou otvorene hovoria o tom čo sa v tejto prevádzke deje. Je tu reálne riziko, že sa o tom dozvedia aj zahraniční majitelia obchodnej siete.
A čo urobí pán riaditeľ? Nakoniec predsa len podľahne tlaku "udavačov", načapá šéfa príjmu pri jednej, jedinej konkrétnej takto sofistikovanej krádeži, víťazoslávne ho bez AKÉHOKOĽVEK POSTIHU vymení (ostatných pracovníkov - skladníkov aj "agentúrnikov" nechá tak) a svoj "výkon" odprezentuje ako nekompromisný a zásadový postoj voči ojedinelému a odhalenému zlodejovi vo vlastnom tíme. Prípadne ho ani neoznačí ako zlodeja ale len povie, že zlyhal. A oddelenie príjmu tovaru zatiaľ nechá viesť vedúcou pokladní, pokiaľ nenájde iného vhodného, opäť svojho kandidáta na túto pozíciu. To je všetko čo urobí, manká za tovar sú nenávratne preč a ide sa ďalej....
A on očakáva velebenie od všetkých naokolo včítane lojality od svojich zamestnancov.
Čo si pomyslieť o tých niektorých jedincoch, ktorí mu na základe vyššie uvedeného jedného skutku, do ktorého bol vyslovene dotlačený, uveria? A to napriek tomu, že všetkým bolo predtým jasné, že v hypermarkete vyvádza rozkrádačska organizovaná viacčlenná skupina...
Buď to, že sú prostoduchí alebo rovno, že sú to "MAGORI".
Paralela?
Snažil som sa na takomto príklade z praxe jednoducho a polopatisticky vysvetliť to, že len "magor" môže uveriť v úprimný záujem premiéra nekompromisne zakročiť voči tým zlodejom, ktorých si sám vybral pred troma rokmi do svojho košiara. Ktorí tu v priamom prenose rabovali a drancovali štát. Ktorých zlodejiny tri roky doslova a do písmena kryl a tým sa na nich spolupodieľal.
Tu prosím nech ma nikto nevyzýva, aby som zjemnil slovník, tu to teda nie je namieste.
Ja nemám na mysli trebárs toho môjho známeho, čo mi svojho času povedal "Ľubo, ja viem, že sú to lumpi, ale dávajú mi chlieb, nič dohromady nerobím, do práce páchnem len sem tam a plat mám za to kráľovský, venujem sa sebe a svojej rodine, musím ich voliť...". Toho nepokladám za "magora" ale za vypočítavého egoistu a hajzlíka.
A nemám na mysli ani ľudí, ktorých nepresvedčí nič. Ktorí svojmu vodcovi, svojmu idolu veria od prvého do posledného dychu. A verili by mu aj keby spolu so svojimi partajníkmi prišiel k nim do záhrady, on by strážil pri bránke a parťaci by im ukradli celú úrodu paradajok rovno pred ich očami. Verili by, že on v tom nie je namočený. Na takto bezmedzne "veriacich" ľudí mám tiež svoj názor ale ten nie je predmetom tohto článku.
Ja mám na mysli ľudí, ktorí do minulého týždňa premiérovi neverili a pokladali ho za zodpovedného za kauzy a rozkrádačky a od tohto týždňa mu už veria a pokladajú ho za zásadového a čestného. Ktorí mu počas najbližších 10 mesiacov do volieb "budú žrať" ďalšie teatrálne vystúpenia a divadielko, ktoré nám tu bude servírovať...
Ak takého vo svojom okolí niekto má, nech mu kľudne tento článok odporučí prečítať alebo nech mu ho vytlačí, pokiaľ dotyčný nemá internet. A ak to dotyčný nepochopí, je mi ho úprimne ľúto. Určite sa takí jedinci vyskytnú, pretože aj ja som už jedného takého stretol...
p.s.
v jednom z mojich článkov, kde som kritizoval predaj emisií za polovičnú cenu, ma jeden čitateľ obvinil z toho, že v ňom len kritizujem a neponúkam alternatívu či riešenie. No podľa mňa, keď kritizujem predaj za polovičnú cenu, tak riešením je predaj za plnú cenu. Nastavenie slušných pravidiel. Aby sa také chrapúnstvo nemohlo stať. Čiže normálny, kultúrny, zverejnený a aj prebehnutý tender. A nastavená a uzákonená tvrdá represia pri jeho obídení. Mal som vtedy dojem, že tá alternatíva z môjho článku sa priam ponúkala a nebolo ju treba osobitne popisovať.
Takže skúsim teraz uviesť tiež riešenie: Prosím, sledujme nami zvolených zástupcov a ich činy počas celého volebného obdobia. Kontrolujme a robme si priebežne odpočet plnenia ich sľubov. Pozorne vnímajme činy a menej reči. Sledujme majetkové pomery a ich podložený alebo nepodložený vývoj. Nenechajme sa obalamutiť jedným zinscenovaným divadielkom. Rozmýšľajme a konajme. Ak toto všetko urobíme, nikto nebude nikoho z nás mať chuť nazývať "magorom" a nikomu nás nebude úprimne ľúto, pretože nebude kvôli čomu...
