Od akcionárov spoločnosti, s ktorými som 6 rokov spoločne bojoval za to, aby ich sieť veľkoobchodných a maloobchodných prevádzok slovenského obchodu ustála svoj ťažký boj voči zahraničným gigantom, som dostal na rozlúčku pero a plaketu s textom, ktorého časť si tu dovolím uverejniť:
"Ľuboš, ďakujeme za 6-ročnú spoluprácu, ktorá prerástla do priateľských vzťahov. Podpisuj týmto perom len to, o čom budeš presvedčený, že sa to neprieči Tvojim životným postojom a presvedčeniu človeka, ktorého poznáme z DONY."
Odchádzam v dobrom, ale to nie je podstatné. Nech by som odchádzal akokoľvek, elementárna slušnosť každému normálnemu managerovi káže neuzatvárať tesne pred odchodom zmluvy, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnia finančný chod spoločnosti v nasledujúcom období, ale nechať to na jeho nástupcu. Neviem si predstaviť, že by som toto pravidlo porušil.
Naši dosluhujúci ministri a iní štátni predstavitelia blízki odchádzajúcej garnitúre veselo podpisujú respektíve podpisovali akoby sa nechumelilo. Doslova pár hodín pred voľbami a niektorí majú v sebe takú drzosť, že dokonca aj niekoľko po voľbách. Zmluvy na ťažké milióny. Zmluvy, ktoré bolo potrebné podpísať práve nedávno, keď sa riziko odchodu z mocenských pozícii začalo zreálňovať.
Marek Maďarič cítil nutnú potrebu uzavrieť zmluvu na digitalizáciu kultúrneho dedičstva na sumu 209 miliónov Eur (!!!) deň pred voľbami...
Oznámenie o podpísaní zmluvy na internetové pripojenie pre všetky školy Jánom Mikolajom na sumu 32,5 milióna Eur vyšlo vo vestníku verejného obstarávania v stredu...
Daňové riaditeľstvo, ovládané Smerom, zverejnilo oznam o víťazovi súťaže na daňové tlačivá 13 dní po voľbách...
Jaroslav Baška podpísal zmluvu na mobilný komunikačný systém Mokys za 60 miliónov Eur pár dní pred voľbami, lebo "na neho tlačili už od decembra". Kto na neho tlačil ale zverejniť odmieta...
Naproti tomu, sám náš (chvalabohu už len pár dní) "najvyšší a jediný" svoj podpis pod vynútenú solidaritu s bohatšími krajinami, diktovanú z Bruselu, odmieta dať a alibisticky sa chce skryť pod krídla lídrov štyroch pravicových strán. Tých istých lídrov, ktorých nechal rokovať o budúcej vláde vlastne bez mandátu, nakoľko žmolil svoje poverenie zostaviť vládu od pána prezidenta v rukách a nedal si ho za žiadnu cenu vziať skôr, ako mu uplynul termín. Čo na tom, že bolo od začiatku všetkým a teda aj jemu, úplne jasné, že mu je to poverenie tak na dve veci...
Zjavne je zrejmé, že z takéhoto podpisu by ale nič nekvaplo. Žiadna provízia, žiaden bonus. Naopak, pomerne dosť by nielenže odkvapkalo, ale rovno odtieklo preč. Popri množstve finančných prostriedkov aj časť popularity a svätožiary u nekritických obdivovateľov. Takže vlastne nie je dôvod nič také podpisovať...
Vrátim sa k úvodu článku. Dostal som do daru krásne pero. Aj v tej plakete sa o ňom píše. Som však presvedčený, že pero nestačí. Treba mať totiž aj charakter.
Ak nemá odchádzajúci manager, odchádzajúci minister, či iný predstaviteľ štátnej správy charakter, nepomôže mu ani plný peračník takýchto pier.
Preto je potrebné, aby sa nastupujúci nominanti novej vlády v exekutíve aj v celej štátnej správe zamerali na všetky takéto "rýchloobchody", v prípade potreby razantne zakročili a pravdivo o všetkom informovali verejnosť. Tú verejnosť, ktorej dôvera v júnových voľbách im umožní riadiť tento štát a napĺňať vôľu svojich voličov.
