Najnovšie - po odstúpení predsedu SDKÚ-DS Mikuláša Dzurinda z pozície lídra a aj z celej kandidátky do NR SR - som si zasa prečítal opačné názory. Teraz vraj všetci "prebehlíci" z SDKÚ-DS, ktorí doteraz sympatizovali so SaS, sa vraj vrátia naspäť, SDKÚ-DS vypálila SaS rybník, dokonca jeden bloger napísal, že Richard Sulík a SaS dostali od Mikuláša Dzurindu týmto facku...
Trošku odbočím.
Ešte pred vypuknutím kauzy som dostal od predsedníčky bratislavského regionálneho zväzu Lucie Žitňanskej pozvanie na regionálnu konferenciu SDKÚ-DS v Bratislave. Potešilo ma to, vzťahy treba budovať, decembrové komunálne voľby sú tu čo nevidieť. Aj pár slov, ako sa na hosťa sluší a patrí, som si pre delegátov pripravil.
V ten minulý štvrtok som ich tam radšej nepredniesol, nebolo to vhodné.
Konferencia mala svoju vážnosť, bol to pre mňa zaujímavý zážitok. Dom kultúry praskal vo švíkoch, celé vedenie strany nastúpené. V tej prvej rade medzi Fedorom, Hortom, Kukanom z jednej strany a Radičovou, Frešom, Miklošom zo strany druhej som mal taký zvláštny pocit. A na pódiu Mikuláš Dzurinda a Lucia Žitňanská.
SDKÚ-DS je personálne silná strana. Obdivuhodné, čo dokázala Lucia Žitňanská v BA vybudovať. Množstvo mladých ľudí ale aj tých skôr narodených. Mal som dojem, že čakali vysvetlenie. Priamo od predsedu strany. Tak ako možno v kútiku duše aj ja. Aspoň niečo, aspoň kúsok. Nejakú konkrétnu vec.
To, že je to útok na SDKÚ a že premiér tejto krajiny používa špinavé metódy, podľa mňa vedeli všetci v tej sále. Pretože on tie špinavé metódy používa už odkedy je v politike a nie je to len vo vzťahu k SDKÚ-DS. Ale chcelo to niečo viac.
Odišiel som po úvodnej, prvej - oficiálnej časti (tak ako hostia z iných strán)- taká bola dohoda. Prehodil som pár viet s Pavlom Frešom a dohodol sa s ním, že sa niekedy stretneme a porozprávame o VÚC.
Večer som sa od jedného nášho člena, ktorý je v kontakte s ľuďmi z SDKÚ cez FB dozvedel, že sa so mnou ľudia z bratislavských reg. štruktúr ani nestihli porozprávať. A vraj som sa tváril "nepriateľsky".
Nuž priatelia, nie som nepriateľ, som len opatrný a podozrievavý. Pretože meno mám len jedno a mimoriadne mi na ňom záleží. A udalosti posledných dní nie sú dobré.
Dovolím si tu uviesť časť toho príhovoru, ktorý som mal pripravený :
"... treba si uvedomiť jednu záležitosť. Žijeme zložitú dobu. Strany dnešnej vládnej koalície pre mňa osobne predstavujú synonymum veľkého zla, veľkej zlodejiny. Vidíme, čo sa dennodenne deje, jeden škandál strieda druhý – zväčša ešte väčší škandál.
Je pre mňa veľmi ťažké prijať častokrát opakovanú ľúbivú teóriu, že „malá“ regionálna, komunálna politika je iná ako tá veľká. Neviem si predstaviť, že by som bol, hoc aj len radovým členom akéhokoľvek spolku, napríklad záhradkárov – a tým sa záhradkárov nechcem dotknúť – požívam ich len ako príklad, kde by špičky tohto združenia uplatňovali systém „urvi si čo môžeš a hlavne veľa – pre seba a svojich sponzorov“ a ja by som sa venoval svoje „malej alebo základnej“ činnosti v tomto spolku.
To nepokladám za možné.
Ak Vaše pozvanie sem, pani predsedníčka, pre predstaviteľov strany Sloboda a Solidarita bolo podané ako ruka k budúcim rokovaniam o možnej spolupráci na regionálnej úrovni pre korektného partnera, s ktorým zamýšľate zabojovať o čo najlepšie výsledky slušnej a otvorenej politiky, tak my túto ponúknutú ruku prijímame.
Disponujeme čestnými ľuďmi, ktorí sú rozhodnutí ísť nekompromisne a tvrdo za našim cieľom – pomôcť k tomu aby sa vrátila tak do tej veľkej ako aj regionálnej politiky odbornosť a transparentnosť. A služba občanovi sa dostala na prvé miesto. Aby slovo politik bolo honor a nie nadávka. Som presvedčený, že toto by mal byť spoločný záujem oboch našich strán. My sme pripravení týchto ľudí na dosiahnutie tohto spoločného cieľa poskytnúť..."
Mohol som po tom, čo sa uplynulé dni stalo, celý tento príhovor predniesť?
Preto, priatelia z SDKÚ, chápte prosím, moju opatrnú a "zamračenú" tvár (mimochodom rovnako som sa mračil aj na Bélu Bugára pri rokovaniach s Mostom o predvolebnej koalícii, už som raz taký, keď pozorne počúvam, zvyčajne sa mračím, nie je v tom žiadne nepriateľstvo...).
Ja netvrdím, že tí radoví (ale aj "neradoví") ľudia z SDKÚ-DS, ktorí v tej sále sedeli, sú nečestní alebo zištní. To teda určite nie, to by som si teda naozaj nedovolil. A naďalej pokladám SDKÚ-DS za možného partnera. Doprajte mi však určitý čas premyšľať, utriasť si to všetko v hlave. Niečo sa tu totiž udialo, netvárme sa, že nie. Tých nezodpovedaných otáznikov je zatiaľ priveľa. Aj preto sa plne stotožňujem s včerajším stanoviskom Republikovej rady SaS ohľadne predvolebnej koalície s SDKÚ-DS.
Vrátim sa k úvodu článku. Nemám problém priznať, že som bývalý volič SDKÚ-DS. Zopakovať, že za čias vlády Mikuláša Dzurindu Slovensko urobilo najväčší progres. Mňa teda problémy SDKÚ-DS vôbec netešia, ja určite nejasám. A vôbec nekalkulujem s tým, či niečo v tomto kontexte SaS pohorší, či polepší, nešpekulujem nad počtom nejakých prebehlíkov z radov voličov jednej strany do druhej a naopak. A nikomu z priaznivcov SaS neodporúčam aby škodoradostne jasal. SaS musí pokračovať v nastúpenom trende a síce v oslovovaní prvovoličov a sklamaných nevoličov, tadiaľ vedie cesta. A SDKÚ-DS prajem aby ten svoj boj ustála.
Na celej záležitosti ma mrzia dve veci. Jedna už vyplýva z vyššie uvedeného, že strana, ktorá mala v minulosti moju dôveru, čelí takýmto závažným obvineniam. A zároveň si úprimne želám aby ich všetky vysvetlila a vyvrátila - aby sa očistila.
Závažná je však aj druhá vec, veľmi málo zdôrazňovaná, médiami minimálne, možno sem tam niekde na blogu alebo v diskusii. Premiér tejto krajiny a predseda najsilnejšej vládnej strany tu pravdepodobne zneužil tajnú službu a štátne orgány ako je napr. daňový úrad k likvidácii politického oponenta, k likvidácii opozičnej strany. A v tomto momente prestáva byť prvoradé, či sú tie informácie, ktoré verejnosti vydieračsky dávkuje deň po dni, pravdivé alebo nie. Pretože tomu, že ich má od odídencov z rozpusteného bratislavského zväzu, neverí podľa mňa ani on sám.
Ak premiér tejto krajiny zneužíva tajnú službu a štátne orgány k štátnemu teroru smerom (zatiaľ len) k svojmu politickému oponentovi, tak je to záležitosť taká obludná, že si ju mnohí z nás poriadne teraz ani nevieme predstaviť. Cítime z nej len mrazivé chvenie. Naplno si ju uvedomíme až neskôr, keď to zomelie aj iných, aj tých "ostatných", ktorí by teraz možno chceli cítiť nejaké "zadosťučinenie" z toho, že to ten Fico tomu Dzurindovi "nandal". Ale to už bude neskoro - to už bude opäť doba ľadová. A za to sme pred dvadsiatimi rokmi na námestiach určite v mrazoch nebojovali.
--------------------------------------------------------
Poznámka - pre poriadok uvádzam, že tento článok som musel zrušiť a znova prepísať v inom prehliadači a cca po hodine som ho znova umiestnil na titulku, nakoľko mi viac čitateľov hlasilo, že koniec článku im usekáva. V tej dobe mal 177 čitani a 8 diskusných príspevkov - tu je link na pôvodnú diskusiu :
Doplnené 03.02.2010 o 12:10. : A keďže sa mi automaticky nastavil nový čas a ja som ho zabudol prestavit na starý, moj članok na titulke na krátky čas predbehol články piatich blogerov. Týmto sa Slavomírovi Repkovi, Petrovi Pihorňovi, Zuzane Roy, Jozefovi Drahovskému a Michalovi Podhorínovi ospravedlňujem.
