Samosprávne kraje (VÚC) rozhodujú o stovkách miliónov Eur, dá sa povedať bez pozornosti verejnosti. Voľbám do VÚC patrí totiž nízka pozornosť obyvateľstva.
Aké je základné kritérium pre poslancov VÚC, ktorí môžu dostať moju dôveru?
Nekradnúť... - a navyše mať odvahu upozorniť na zlodejov.
Čo je to za kritérium? Primálo? Priveľa? Každý nech zváži sám. Ruku na srdce - koľko poslancov nášho VÚC poznáme? Koľko svojich rozhodnutí si pred nami obhájili? O koľkých pokútnych predajoch budov nás informovali? O koľkých dotáciách? Vieme v čom niektorí „lietajú“?
Odpoveď je univerzálna. Poslanci VÚC pracujú v absolútnej anonymite. Častokrát v „bratskom objatí“ - bez ohľadu na potreby občanov - rozhodujú o miliónoch EUR, o peniazoch nás všetkých.
A sľubujú – lepšie chodníky, cesty, školstvo, zdravotníctvo, športové a kultúrne vyžitie v celom samosprávnom kraji. To sú oblasti, za ktoré VÚC zodpovedá. Samozrejme všetci sľubujú len pred každými voľbami. Po voľbách sa mnohí opäť stávajú anonymnými figúrkami na obdobie štyroch rokov. A namiesto serióznej práce si niektorí len naďalej dohadzujú svoje pokútne kšefty.
To, čo našej regionálnej politike chýba ako soľ, je verejná kontrola a verejný pranier. Nemusím byť „prudkým odborníkom“ na to, aby som ako poslanec nezdvihol ruku za predaj 20-miliónovej budovy za polovicu alebo aby som neodhlasoval ako výhercu tendra záujemcu s najvyššou ponukou. Na to stačí byť čestným a slušným človekom.
Avšak na to, aby som takéto praktiky zverejnil a verejne pranieroval, treba mať niečo viac – treba mať guráž. Na to, aby som pôsobil ako „škodná“ medzi tými, ktorí by chceli byť nepoctiví, treba mať odvahu. A ešte niečo – nesmiete byť na politike „bytostne“ závislý, postaviť si na nej svoje živobytie – treba mať svoje vzdelanie, profesiu a hmatateľné výsledky. A keď si toto ustrážime, potom bude aj na tie lepšie cesty a ostatné vyššie spomenuté oblasti.
Ako je možné, že verejnosť sa dozvie o škandále vo VÚC v banskobystrickom kraji a síce, že neziskovej organizácii bola odpredaná budova za 6 miliónov Sk, pričom mala hodnotu dvojnásobnú, až vtedy, keď polícia obviní šéfa úradu z úplatku 2 miliónov, ku ktorým sa priznala riaditeľka neziskovky???
Následne sa dozvieme, od poslanca, ktorý nehlasoval, že veď budovy sa v danom kraji predávajú pravidelne a dlhodobo pod cenu ale on na protest voči tomu nehlasuje...
Nestačí predsa hlasovať proti alebo na protest nehlasovať. To sa nenašiel pri takýchto „nenažraných“ rozhodnutiach aspoň jeden „strážny pes“, ktorý by to v daný moment verejne pranieroval? Veď pre tlač by to bola určite vďačná téma...
Potom to tu tak aj vyzerá. Všelijakí štátni úradníci aj poslanci si tu mirnix - dirnix zakladajú neziskovky, cez pochybné dotácie cicajú nás všetkých a verejnosť sa to dozvedá (ak sa vôbec výnimočne niečo dozvie) s výrazným oneskorením, len keď sa gauneri nezhodnú - „niečo sa proste pokašle“ – ako v tomto prípade, keď sa šéf úradu pohádal s kupujúcimi budovy...
14.11.2009 budeme mať možnosť vybrať si medzi mnohými frázami - sľubmi „svetlejších zajtrajškov“ – lepšie cesty, školstvo, zdravotníctvo a pod. a verejnou kontrolou NAŠICH peňazí. Prípadne si môžeme povedať, že nás to gazdovanie aj s našimi peniazmi vôbec nezaujíma, zostaneme doma a voliť vôbec nepôjdeme. Avšak v tom prípade budeme mať problém - už nikdy viac nebudeme so skutočným rozhorčením môcť povedať, že tamtí hore si robia čo chcú. A že sme nemali možnosť kontrolovať ich. Kontrolovať ako hospodária s našimi peniazmi. Nebudeme môcť povedať, že sme nedostali možnosť mať v regionálnej politike svojho „strážneho psa“.
Vo voľbách do VÚC kandiduje 3482 ľudí - je z čoho vyberať. Prajem nám všetkým spoločne šťastnú ruku – aby sa nám podarilo do všetkých krajských parlamentov zvoliť popri klasických „sľubotechnách“ aspoň niekoľko „strážnych psov“, ktorí budú mať odvahu na grázlov typu Marcinek a spol. kedykoľvek spustiť svoj verejný štekot. Ale hneď ako sa tie lúpeže udejú - nie alibisticky až vtedy, keď niečo novinári alebo policajti vysnoria.
