V septembri budeme prerokúvať v 2.čítaní vládny návrh zákona, v médiách prezentovaný aj ako tzv. „zákon o zlučovaní vojenských tajných služieb".
SaS nepodporí tento návrh. Nie preto, že by sme s tým, čo je v texte principiálne nesúhlasili, alebo by to bolo vyslovene škodlivé pre spoločnosť. Ale preto, že návrh pokladáme, povedané miernejším jazykom, za populistický a zavádzajúci občanov.
Našou otvorenou, blogerskou rečou, je to pekná hovadina.
Najprv teda o tom, čo je v návrhu zákona v poriadku. Sú to v postate legislatívno-technické úpravy; v návrhu sú staré pojmy, používané v zákone o Vojenskom spravodajstve č.198/1994, nahrádzané novými - v súčasnosti používanými pojmami. Ďalej sú v ňom aktualizované rôzne poznámky, odvolávky zo starých legislatívnych noriem na nové legislatívne normy, ktoré zákon o Vojenskom spravodajstve obsahuje.
Príklad :
Zákon 102/1971 o ochrane štátneho tajomstva je nahradený zákonom 215/2004 o ochrane utajovaných skutočností.
Nanovo sú definovaní príslušníci Vojenského spravodajstva - predtým to boli tí, „čo sú v služobnom pomere podľa osobitného predpisu", teraz sú to tí, „čo vykonávajú štátnu službu v ozbrojených silách Slovenskej republiky a sú dočasne vyčlenení na plnenie úloh Vojenského spravodajstva podľa osobitného predpisu".
Zaujímavšia novinka je to, že na plnení úloh Vojenského spravodajstva sa budú môcť podľa predloženého návrhu už podieľať aj zamestnanci v štátnozamestnaneckom pomere, čo je v poriadku, a je to akceptovateľné. Mali sme to v pláne zaviesť aj my.
A teraz, čo je problémom. V médiách, ako som už spomínal, je návrh tohto zákona prezentovaný ako zákon o zlúčení vojenských tajných služieb. Teda zákon, na ktorom si strana Smer robila PR niekoľko týždňov po voľbách, keď sa spamätávala z volebného úspechu a zistila, že bude zodpovedná za všetky rezorty.
Viete, v čom je, „skryté" celé to zlúčenie v tomto návrhu? V tom, že všetky paragrafy predmetného zákona, kde sa hovorilo o riaditeľovi Vojenského obranného spravodajstva (ďalej VOS) a riaditeľovi Vojenskej spravodajskej služby (ďalej VSS), boli zmenené tak, že tieto dva pojmy boli nahradené jedným - riaditeľom Vojenského spravodajstva (ďalej VS). Tam, kde je pojem organizačné zložky VS (rozumej dve tajné vojenské služby), tento sa nahrádza tak, že slová organizačné zložky vypadávajú. A ešte aby som nezabudol - už nebudeme vyplácať príplatky príslušníkom VOS a VSS, ale len príplatky príslušníkom VS. A ani medaily, čo budú vojakom udeľované, sa nebudú volať medaily VOS a medaily VSS, ale medaily VS.
A tým je tzv. „zlučovanie" dvoch vojenských spravodajských služieb skončené.
Čítate dobre.
Takže žiadna sľubovaná väčšia a efektívnejšia kontrola spravodajských služieb a ostatných zložiek, pracujúcich spravodajskými metódami, žiadne predchádzanie úniku utajovaných skutočností, žiadne zabezpečenie rastu dôveryhodnosti tajných služieb, žiadne vytvorenie podmienok pre uskutočnenie reformy vojenského spravodajstva, zameranej na podporu rozhodovania na všetkých úrovniach riadenia obrany štátu a zlepšenie kontroly jeho činnosti.
Toto všetko som citoval z Programového vyhlásenia vlády (ďalej PVV) a obsahuje to aj dôvodová správa k návrhu tohto zákona.
Chcel by som sa úplne vážne spýtať, ktorý paragraf v tomto návrhu zákona niektoré z vyššie uvedených atribútov Programového vyhlásenia vlády zabezpečí, alebo aspoň čo len trocha podporí? Samozrejme, že žiaden. Takže v dôvodovej správe sú popísané v tejto časti len bludy. A týmito bludmi kŕmi strana Smer prostredníctvom médií pri prezentácii tohto návrhu zákona aj občanov.
Pýtal som sa v rozprave ministra obrany, čo on nato. Upozornil som ho, že tím spravodajcov, čo mu tento paškvil pripravil, poslal ho s ním do vlády a následne do parlamentu, si z neho normálne vystrelil. Zahabkal niečo o tom, že všetko to bude riešené v novom komplexnom zákone o spravodajských službách. Na reakciu, že načo potom predkladá túto srandu, už nezahabkal nič, veď čo by aj na to povedať mohol.
Už vidím, ako by to vyzeralo, ak by v minulom volebnom období napríklad Daniel Krajcer predložil zákon o Rozhlase a televízii Slovenska (ďalej RTVS) s tým, že zákon by obsahoval len paragraf, že sa ruší pozícia riaditeľa Slovenskej televízie a pozícia riaditeľa Slovenského rozhlasu a vytvára sa nová pozícia riaditeľa RTVS, a to by bolo všetko. Asi by si viacerí ťukali na čelo a tí najaktívnejší zo Smeru by priam prskali. Tým, čo tento zákon v rukách nedržali, si ho odporúčam prečítať, aby vedeli, čo všetko také zlúčenie obsahuje - poslanie, úlohy, činnosť RTVS. Podnikanie, orgány. Postavenie riaditeľa, hospodárenie inštitúcie, financovanie. No - proste všetko možné. Má spolu, prosím pekne, 15 strán.
A takýchto príkladov zlučovania inštitúcii by som mohol použiť viac. Ešte som nikdy nevidel prebehnúť „zlučovanie" tak, že sa zrušia pozície riaditeľov dvoch zlučovaných organizácii a nahradia jednou pozíciou, a to je celé zlučovanie.
Pritom viem, že na VSS je návrh zákona o zlučovaní tajných služieb rozpracovaný. Pracovalo sa na ňom, ešte keď som bol na čele rezortu ja a malo to celkom hlavu a pätu, len sme to nestihli dokončiť. A robili ho tí istí ľudia, čo si teraz zo súčasného ministra obrany vystrelili a podstrčili mu toto prerokovávané čudo.
Poučiť sa predkladatelia mohli ale napríklad aj v zahraničí, napr. v Poľsku, kde pri zlučovaní tajných služieb v predmetnom zákone o zlúčení poľský zákonodarca definoval všetko a veľmi podrobne. Rozsah a organizáciu služby, právomoci, povinnosti príslušníkov zlúčeného vojenského informačného spravodajstva (tak sa to u nich volá). Atakďalej. Zhodou okolností aj tento poľský zákon má 15 strán. Nie ako táto naša trojstranová komédia, čo je predložená v druhom čítaní v parlamente.
V podobne podrobnom duchu je ladený napríklad aj maďarský zákon.
No, v médiách som sa dočítal, že okrem proklamovanej väčšej kontroly, čo ako som už jasne vyššie ukázal, je hlúposť, tento zákon sľubuje vraj ekonomické úspory. Úspory získané napríklad aj spoločným verejným obstarávaním. Druhá hlúposť - ktorý paragraf toto zabezpečí? Spoločné obstarávanie môže byť predsa bez ohľadu na to, či má vojenská tajná služba jedného alebo dvoch riaditeľov. Veď na vrchu je stále jeden minister, či sú tie tajné služby dve alebo jedna. Takže ďalšia hlúposť, alebo lepšie povedané zavádzanie ľudí.
Vrátim sa ešte k proklamovanej deklarácii pripraviť v budúcnosti nový, komplexný návrh zákona o spravodajských službách.
Mám totiž pocit, že dnes predkladaný zákon je predložený práve preto, lebo smeráci v skutočnosti nový zákon o VS nemajú záujem prijať a toto je práve tá kamufláž. Pretože viem, aká je anabáza zákona o VS. Každá opozičná strana už viac ako 10 rokov deklaruje, že ho treba prijať nový, ale sotva sa dostane do vlády, akosi na túto potrebu „zabudne". Lebo jej ten nedokonalý zákon vyhovuje. Viem o tom svoje, pretože v minulom volebnom období sme nový zákon o VS pripravili v spolupráci rezortu obrany a SIS, a napriek tomu sa koaličná vôľa na jeho prijatie nenašla.
Alebo je tu druhá možnosť. Návrh tohto nesystémového a čiastkového zákona bol predložený len preto, aby si vláda jednej strany spravila čiaročku a mohla sa pred ľuďmi tváriť, že ďalšiu „istotu" zo svojho PVV splnila - a ešte ako rýchlo...
Ale to je potom podvod na občanoch - pretože schválením tohto zákona z PVV nesplní v časti týkajúcej sa vonkajšej bezpečnosti SR ani čiarku.
A my v opozícii sme tu na to, aby sme to verejnosti takto otvorene povedali.
Prvých 100 dní na MO som zhodnotil tu. Prakticky nič - veľká nula. Odvtedy ubehlo už ďalšie množstvo času. Dozvedeli sme sa, že vojaci budú mať možno lacnejšie poistené autá (síce za zrejme nevýhodnejších podmienok poistenia) a bude súťaž na odber plynu.
A ešte to, že pán minister sa ospravedlnil exriaditeľovi TA3. Neviem síce začo, lebo ak za to, že bol odpočúvaný, k tomu by vedel skôr zaujať stanovisko sudca, ktorý súhlas na nasadenie ITP v tomto aj tých ďalších 119 prípadoch, ktoré boli realizované v roku 2011, vydal. Ak za to, že prúdili von informácie z odpočúvania, tam sa treba skôr obrátiť na bývalého tieňového ministra obrany, ktorý ich usilovne zbieral od nečestných dôstojníkov VOS (jeden, pri mojom odchode odhalený, si tam stále vegetí, miesto toho, aby sa zodpovedal). No a ak za to, že tieto informácie boli dokonca zverejnené v médiách, opäť sa treba pozrieť do vlastných radov a pripomenúť si, kto úkoloval svoju bejby v jednom denníku a „bežne volal so všetkými šéfredaktormi". Pričom v jednej redakcii „mu to spracovali trikrát lepšie" ako v druhej.
