Kľúčovou podmienkou zlepšenia obrany Slovenskej republiky je efektívne a transparentné využívanie všetkých zdrojov, ktoré sú určené na obranu štátu. Ľudovo povedané, peniaze, určené pre vojakov nemôžu skončiť v gumených člnoch bez motorov a vo všakovakých tuneloch.
Transformáciu armády zastavil, žiaľ, pád vlády. Musí však pokračovať, ak chceme, aby Slovensko bolo hodnotným členom NATO, spoľahlivým článkom v systéme kolektívnej bezpečnosti. Bojaschopnú armádu potrebujeme aj pre zvýšenie účinnosti našej zahraničnej politiky.
V SaS vieme, ako na to. Na prvom mieste je nastavenie správneho profilu armády z hľadiska jej výzbroje, zamerania a špecializácie v rámci NATO. S tým súvisí reorganizácia veliteľských štruktúr a ministerstva obrany. Zjednodušene povedané, dnešný pomer počtov generálov a plukovníkov k vojakom treba zmeniť ešte viac v prospech vojakov. A takisto pomer počtu vojakov k civilným pracovníkom 14.000 ku 7.000 treba zmeniť tiež ešte viac v prospech vojakov.
S tým súvisí aj prehodnotenie počtu podnikov so 100% účasťou štátu, kde jediným akcionárom je ministerstvo obrany. Rovnako je nutné zredukovať počet rozpočtových a príspevkových organizácií, ktoré sú často ešte nastavené na 60.000 armádu.
Zatiaľ čo naši najbližší partneri, napríklad Česká republika či Poľsko, majú už veľké modernizačné projekty za sebou, my nemáme zmodernizované žiadne veľké systémy. Na rezortoch sa totiž v minulosti viac tunelovalo a kradlo ako modernizovalo. Bez nákupov z mimorozpočtových zdrojov nič veľké nezmodernizujeme. Na obdobie najbližších 10 rokov by sme (bez nadzvukového letectva) potrebovali odhadom cca 3,3 mld eur, čo pri rozpočte na úrovni 800 mil. eur nie je možné. Určitá participácia na akvizíciách z každoročne ušetrených peňazí je možná, avšak štát musí byť hlavným garantom týchto nákupov – tak ako tomu bolo v iných krajinách. Samotné medzinárodné tendre, prípadne spoločné nákupy so zahraničnými partnermi sú už len spôsob ako techniku zaobstarať čo najvýhodnejšie.
Rezervy však sú a obrovské. Podľa názoru SaS treba znížiť počet výcvikových priestorov a vojenských posádok. Znížiť počet zariadení na preventívnu rehabilitáciu a rekreáciu. Preskupiť organizačné zložky ministerstva a ozbrojených síl a tým zredukovať počet využívaných vojenských objektov. Treba pokračovať v odpredávaní a darovaní všetkých nepotrebných objektov a zariadení, ktoré nás len stoja peniaze.
Kvalitný a stabilizovaný vojenský personál je základ úspechu. Systém kariérneho rastu dnes je nespravodlivý. Pri povyšovaní, ale aj predlžovaní zmlúv prevláda často subjektivizmus. Sociálny systém, tak ako je dnes nastavený, je do budúcnosti neudržateľný. V súčasnosti sa často systém zneužíva tak, že voči vojakom sa nehrá fér. Majú odslúžené napríklad14 rokov a sú prepustení účelovo do civilu, len aby im nebolo treba vyplácať výsluhový dôchodok. Často sú to odborníci a na ich miesto ani nie je náhrada, tá sa potom prácne hľadá. Je to nespravodlivé.
Systém treba sprísniť. Podotýkam, že len pre NOVÝCH vojakov, ktorí nastúpia do armády až po nadobudnutí účinnosti novej legislatívy. Bude sa však voči ním postupovať korektne. Budú rozdelení na dve skupiny – odborníkov a základný stav, každá skupina bude vedieť dopredu, či výsluhu dosiahne alebo nie. Tá druhá skupina bude „najímaná“ na kratšie – cca 5 ročné obdobie. A z týchto vojakov sa budú v budúcnosti formovať aktívne zálohy, schopné nastúpiť v prípade mobilizácie, živelných pohrôm, katastrof a podobne.
Práve či napriek zlému stavu Ozbrojených síl si o to väčšie poďakovanie zaslúžia vojaci na misiách, ale aj tí, čo pôsobia doma a svoju prácu si robia dobre. Vrátane poctivých civilných zamestnancov. Bez ich odhodlania a odvahy modernizácia armády nemá význam. Sú to v prvom rade oni, čo si zaslúžia rezort bez pijavíc a tunelárov.
Preto bol boj proti korupcii mojou hlavnou agendou počas môjho pôsobenia na ministerstve. Lebo korupcia demoralizuje. A s demoralizovanou armádou si ľahko poradí každý nepriateľ.
