Na Cypre

V čase, keď pracovné a cestovné agentúry rozbiehajú svoje aktivity naplno, aby zaplnili letoviská, som si spomenul na článok, ktorý som napísal v záhoráckom nárečí (cnelo sa mi už za rodnou rečou) najmä pre svoju radosť po návrate z takejto príjemnej skúsenosti na ostrove Lásky - samozrejme i tú si každý vysvetlujeme inak. Je to skoro samá rovina - ako na Záhorí. Asi i preto som tam bol spokojný. Zopár úprav som teraz z hľadiska časového urobil. Dúfam, že nie na škodu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu
(zdroj: LuK)

 Na tento krásny ostrov Stredozemného mora plný zelene - naprík takmer vječnému suchu - sem sa dostau už druhý krát. Zlákaua mja sem robota. Možnost robit zahradníka v takejto teplomilnej a doširoka morem obkolesenej krajinke sa nenaskytne každý deň. Mne sa to pritrefiuo aj rok predtým, ale to sem pokašlau, lebo pro neskúsenost a neporozumjení sem po 3 mjesícoch byu pro výstrahu ostatním pracovníkom prepuscený – krátko pred nama tam nastúpiu též ešče neskúsený manažer. Každá skúsenost, aj nepríjemná, sa šak v živoce zejde. Já sem asi z tých, co potrebujú od života moc krát po hubje. Tento krát sa mi robota lúbiua ešče víc, ale rameno loni na podzim vykubené sa po čase začauo vyskakovaním znovu ozývat. Doktori odporučili operáciu, a tak sem moseu zas cestovat zpátky na Slovensko, lebo tam by sem to nevjedzeu zapuacit.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bývaní byuo naposledy ešče mizernejší - v suteréne hotela, kde tepuý vzduch stáu, aj ked sa snažili šecky vrtule a ventilátory. Ale venku v mojém rajone sem sa vytešovau, lebo more sem mjeu hned za ricú.

Kedže kolega – kuchár mjeu digi-foťák, a nebyu škrob, požičávau sem si od neho tú zázračnú vjecičku, co premístňuje skutečnost, a porobiu aj pár obrázkú. Volau sa Karol Veselý, ríkali sme mu Kajo, domorodci mu vymysleli Čárly, a on si k temu ešče pridau. Povidau, že bude Charlie Wess Lee, dofčílka nepoznaný brácha Brandona, další z klanu Líovcú, kde na začátku byu mauý velký Bruce.

Byli sme dobrá partia, a vjedzeli sme si aj pomáhat. Dost nás ale rozdzelovau náš pracovní režim, lebo šeci sme mjeli rozdzílné začátky aj konce, a volna byuo strašne máuo. O to vjec byuo srandy, lebo prdel sme si robili ze šeckého. Ináč by sa nedauo.

SkryťVypnúť reklamu

V tem byli najvječší machri Miňo a Čárly. Vjedezeli jak aj vtedy, ked už každý padau na čumák. Najlepší byli ich napodobováňá našich šéfú, ked ékali jak nemtáci. Sranda chyciua aj mňa, ked sem sa rozhodeu ostrihat, a nechau sem si na zadu urobit kamaráda – Smejka. Múj šéf byu najprv zhrozený, a mrkotau, ale potom sa nezdržau, a začau sa smít. Tak sem aj s kamarádem rozdávau dobrú náladu, hlavne medzi turistama a najma duchem muadýma kolegama. Vrchné šéfstvo sa též chytauo, aj ked napríklad raditel hotela si už teho na temto svjece dost pamatuje. Na starosci sem mjeu krásné kvjecinky, kríčky, stromečky, palmy, trávičku – šecko furt zelené a bujné. A to tam skoro ani nespŕchne. No jasnačka, moseuo sa hodne polévat. Ale radost z obdivu turistú, a z poznáňá nepoznaného stáua za to. Len škoda, že sme si s mojím starým domorodým kolegú moc nerozumjeli. On svojú domácí gréckú hatmatilkú, a já sem sa snažiu anglicky, lebo záhorácky by mi už nerozumjeli asi ani ostatní Slováci. A kedže byu starší, a pedagogickej trpezlivosci moc nemjeu, často to vypádauo, jak keby sme hráli hoscom dramatické úryvky pro hlucho-nemých. Ked šak trpezlivost nemjeu on, moseu sem ju proto získat já. Kamarádzi sa z nás nestali, ale DZEKUJEM MU, lebo nebyt neho, mnohé bych nespoznau a nevjedzeu. Starau sem sa aj o lehátka a sunečníky na trávje pro sunka chcivých hoscí našeho PERNERA – Beach Hotela. Ináč pernera v gréčtine znamená vjeterný mlyn, co byuo aj symbolem a hlavnú dominantú areálu hotela. Ked sem ukuádau lehátka a ich matrace, pár krát mja to v tem vjetri aj vyfackauo. Krocit sem sa učiu teda aj pod pichavým suníčkem, aj pod náporma vjetrú, kedže furt sem byu venku. Piu sem jak duha - samozreme vodu - pri každej príležitosci, až sa šeci, hlavne domorodí kolegové, ze mňa uhihňávali. A já sem sa hihňau nad jejich fajnovoscú, ked sa furt schovávali do chuádku. Ale mjenit podnebí by nesceli. Není divu, ked je tam fúrt skoro jednak – tepuo a neprší. Len od konca podzimu do začátku jara sú tam noci chuadné, a je najvjec déžďu - mja toto období zatát nechyciuo. Snád aj to bude... Robili sme 6 dní v týdni po 10 hodzin, nepočítaje prestávky. Takže času na relax byuo dost máuo. Eščeže sme mohli bývat v tých mizerných prístoroch hotelového suterénu. Každé volno tak byuo maximálne využité na šport a všelijaké inačí buáznivosci, hlavne v mori. Keby sme moseli každý deň do roboty dochádzat jak nekerí, co došli neskúr, stracili by sme hodne drahocenného času. Volné dni a večery sme aj špacírovali po blízkem okolí, prípadne vyšli do mjesta. Bary právje ožívali a začínali hýrit. Dost k temu prispjeli aj svjetové šampionáty z hokeja a fotbalu, a fotbalová Liga majstrú. A tak sme si mohli v společnosci turistú z celého svjeta – najvíc je Britú – sem-tam zakričat aj góóóóól. A vúbec nevadziuo, že nezavjesili zrovna naši. Snád další krát sa budeme moct aj z teho vytešovat. A snád aj nejakí další Záhoráci budú pri tem...

Lubomír Kovarik

Lubomír Kovarik

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

LuK - nespí, iba sníva Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

56 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
SkryťZatvoriť reklamu