Lubomír Kovarik
neznámej
túlam sa, a Pán ku mne hovorí túžbou svojou - mojou
Dobré a milé činy človeka nazývame človečinou. Tie, ktoré nám nie sú príjemné, hodnotíme ako ľudské. Prečo? Ako ďaleko je od človečiny k ľudskosti?
Poznačené malackou nemocnicou sa moje vedomie a jazyk položili do riadkov.,.
V čase, keď pracovné a cestovné agentúry rozbiehajú svoje aktivity naplno, aby zaplnili letoviská, som si spomenul na článok, ktorý som napísal v záhoráckom nárečí (cnelo sa mi už za rodnou rečou) najmä pre svoju radosť po návrate z takejto príjemnej skúsenosti na ostrove Lásky - samozrejme i tú si každý vysvetlujeme inak. Je to skoro samá rovina - ako na Záhorí. Asi i preto som tam bol spokojný. Zopár úprav som teraz z hľadiska časového urobil. Dúfam, že nie na škodu.
Sú ľudia, ktorí sa deťom venujú, i ktorí sa nevenujú. I starostlivosť však býva príjemná alebo nepríjemná.