Človek a ľudia

Dobré a milé činy človeka nazývame človečinou. Tie, ktoré nám nie sú príjemné, hodnotíme ako ľudské. Prečo? Ako ďaleko je od človečiny k ľudskosti?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Keď tak vnímam, ako sa často správame k svojmu okoliu, či už blízkym alebo blížnym, či už k prírode alebo životnému prostrediu, k živému či neživému, pýtam sa sám seba, čo je na tom ľudské. Patrí k našej danosti ubližovať? Áno, ale nie je nám to vlastné. Človek získal túto schopnosť, keď sa rozhodol poznať nielen dobro, ale i zlo - keď vstúpil do hriechu a z rajskej Zeme urobil hriešny Svet. Nemám to Človeku za zlé, pretože nás vyviedol na cestu – Cestu poznania seba i všetkého hmotného i nehmotného, čo nás nielen obklopuje, ale i ďaleko presahuje. Hranice nášho chápania reality sa stále posúvajú. Je len na nás, či sa chceme posúvať ďalej – tam odkiaľ sme vyšli a vrátiť sa domov, aby sme opäť žili v raji zrodení z Človečiny. Tú šancu máme každý sám za seba. Máme dar uvedomovať si svoje vlastné činy a prípadne aj ich dôsledky. Tie zlé si väčšinou uvedomujeme s odstupom času, ale vždy lepšie ako nikdy. Rana zanechá jazvu, ale môžeme ju aspoň ošetriť, by tak veľmi nebolela a dobre a rýchlo sa hojila. Avšak stále sa učíme, a stáva sa, že pri snahe pofúkať alebo utíšiť bolesť, kde sme ju spôsobili, utŕžime i my. Chce to odvahu, nebáť sa, že schytáme. Je to život, ktorý nás formuje, by sme boli pružní a spevňuje, by sme mali vždy dosť sily. I ja som veľa krát ublížil – činmi i slovami. A keďže od dokonalosti mám ďaleko, je možné, že sa mi ešte stane, že zanechám na niekom, za sebou alebo niekde značku alebo stopu, ktorú bude treba zmyť a miesto očistiť. Pán Boh ma ochraňuj od toho, aby som ublížil. Ale ak to „nestihne“ a mne to „utečie“, verím, že si to vďaka Bohu i uvedomím, a budem sa tým zaoberať, aby som zmiernil bolesť, ktorú som spôsobil.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Daniel Pastirčák vo svojej útlej i obsažnej a oproti mojim riadkom i obsiahlej knižôčke „Malá kniha o vzťahoch“ píše, že sa stávame človekom cez svojich blízkych a blížnych. Krásne je to opísané najmä vo vzťahu muža a ženy: „...muž sa učí v pokore skloniť pred ženou a žena sa učí v pokore skloniť pred mužom, aby sa v tej obojstrannej poklone rozšírili.“

Prajem sebe i Vám všetkým, by sa nám to darilo.

Lubomír Kovarik

Lubomír Kovarik

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

LuK - nespí, iba sníva Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
SkryťZatvoriť reklamu