Človek a ľudia

Dobré a milé činy človeka nazývame človečinou. Tie, ktoré nám nie sú príjemné, hodnotíme ako ľudské. Prečo? Ako ďaleko je od človečiny k ľudskosti?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Keď tak vnímam, ako sa často správame k svojmu okoliu, či už blízkym alebo blížnym, či už k prírode alebo životnému prostrediu, k živému či neživému, pýtam sa sám seba, čo je na tom ľudské. Patrí k našej danosti ubližovať? Áno, ale nie je nám to vlastné. Človek získal túto schopnosť, keď sa rozhodol poznať nielen dobro, ale i zlo - keď vstúpil do hriechu a z rajskej Zeme urobil hriešny Svet. Nemám to Človeku za zlé, pretože nás vyviedol na cestu – Cestu poznania seba i všetkého hmotného i nehmotného, čo nás nielen obklopuje, ale i ďaleko presahuje. Hranice nášho chápania reality sa stále posúvajú. Je len na nás, či sa chceme posúvať ďalej – tam odkiaľ sme vyšli a vrátiť sa domov, aby sme opäť žili v raji zrodení z Človečiny. Tú šancu máme každý sám za seba. Máme dar uvedomovať si svoje vlastné činy a prípadne aj ich dôsledky. Tie zlé si väčšinou uvedomujeme s odstupom času, ale vždy lepšie ako nikdy. Rana zanechá jazvu, ale môžeme ju aspoň ošetriť, by tak veľmi nebolela a dobre a rýchlo sa hojila. Avšak stále sa učíme, a stáva sa, že pri snahe pofúkať alebo utíšiť bolesť, kde sme ju spôsobili, utŕžime i my. Chce to odvahu, nebáť sa, že schytáme. Je to život, ktorý nás formuje, by sme boli pružní a spevňuje, by sme mali vždy dosť sily. I ja som veľa krát ublížil – činmi i slovami. A keďže od dokonalosti mám ďaleko, je možné, že sa mi ešte stane, že zanechám na niekom, za sebou alebo niekde značku alebo stopu, ktorú bude treba zmyť a miesto očistiť. Pán Boh ma ochraňuj od toho, aby som ublížil. Ale ak to „nestihne“ a mne to „utečie“, verím, že si to vďaka Bohu i uvedomím, a budem sa tým zaoberať, aby som zmiernil bolesť, ktorú som spôsobil.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Daniel Pastirčák vo svojej útlej i obsažnej a oproti mojim riadkom i obsiahlej knižôčke „Malá kniha o vzťahoch“ píše, že sa stávame človekom cez svojich blízkych a blížnych. Krásne je to opísané najmä vo vzťahu muža a ženy: „...muž sa učí v pokore skloniť pred ženou a žena sa učí v pokore skloniť pred mužom, aby sa v tej obojstrannej poklone rozšírili.“

Prajem sebe i Vám všetkým, by sa nám to darilo.

Lubomír Kovarik

Lubomír Kovarik

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

LuK - nespí, iba sníva Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

107 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu