Dni pred , ako spomienka na vlaňajšok
To je tak, že ešte sme sa ani poriadne nevrátili z Thajska 2010 a ja som mal už zostavený variant na rok 2011. Rozhodil som siete a staré skúsené ryby hneď zabrali. Nasťa a Jaro Kupečkovci: „jasne, ideme, treba len povedať kedy ,koľko a kde je nástup“. Vierka a Stano Semanovci: „no áno, len s tou podmienkou, že sa to posunie tak o dva-tri týždne“. Moja žena: „no tak najneskôr návrat do 15.12., ale určite aj Vietnam“. Nové ovečky v košiari, Zdenka a Maroš Číkovci: „strašne radi by sme išli“... Tak som sadol za internet, ku knihám a začal kombinovať. A opäť spolupráca s Andreou a jej cestovkou pri vymýšľaní leteniek, konečná ponuka začiatkom apríla: 23 dní, z toho 7 dní Mui ne – more, Vietnam, 5 dní Ho Chi Minh City, 6 dní ostrov Koh Chang a more v Thajsku, 3 noci v Bangkoku a ostatné na transfery. Letecká preprava zhruba za 850 €, no po dvoch mesiacoch je to už 900 € a o týždeň opäť o 30€ viac, alebo potom Aeroflot asi za 780. Všetci odmietajú. Opäť využívam internet, nachádzam kombináciu Budapešť, Saigon, Bangkok, Viedeň za 775€. Okamžite platíme a – sme v tom. Už iba nájsť hotely, transfery, skombinovať časy, vymyslieť výlety... ale to už je vlastne rutina . Do týždňa je všetko vymyslené, niečo aj zaplatené, ostatné zarezervované a výlet je zhruba v polovici septembra hotový – na papierikoch.
Potom už iba zopár telefonátov, mailov a zrazu – panika. Záplavy v Thajsku, každý sleduje televízie, správy, telefonicky sa vymieňajú nenápadné otázky tipu „a čo, keď…“ Zastávam post tvrdého optimistu: „za ten čas, kým tam prídeme, všetko sa urovná.... Ale v duši už nie som si až taký istý, ale bojujem... A potom nastáva deň D – 22.11., keď sa pred pol jedenástou stretávame u nás v Rusovciach. Prví prichádzajú Košičania, po nich Malačania a napokon Podunajsko - biskupičania, vlastne celkom posledný šofér mikrobusu, čo nás povezie do Budapešti (so zmätkom v deň pred odchodom, pretože vtedy sa zistilo, že auto, čo nás má odviezť nie je 8+1, ale len 7+1, no podarilo sa nájsť náhradu). 10,45 vyrážame: Tour Vietnam – Thajsko 2011 sa začína...
Deň prvý a druhý, utorok a streda 22. a 23.11. Teória chaosu.
Takže vyrážame, prvá etapa, či vlastne prológ: Rusovce Ilýrska, smer Budapešť, letisko Ferenca Liszta , bývalé Ferihegyi II. Nálada v minibusíku výborná, Číkovci a Kupečkovci sa zoznamujú, namiesto skúseností sa vymieňajú otázky podnienené vlaňajškom, totiž kto čo má a kto čo zabudol, teda nemá. Nezabudlo sa, pochopiteľne, na Janine plavky, samozrejme tie vlaňajšie zabudnuté, a spomína sa. Na hraniciach nás zastavuje colná polícia , ale všetko je OK a o slabé 3 hodinky sme na letisku, registrujeme sa a za nami sa hneď vytvára rad . 16,15 Qatar airways naberá výšku a smer Doha, my netušíme, aký bude deň dlhý. Po pokojnom lete v spoločnosti slovenských gynekológov , ktorí letia na kongres do Bangkoku a po ceste sa dobre bavia a popíjajú, 23,30 pristávame v Dohe.
Kontrola cien v Duty free (parfumy drahšie, cigarety namiesto v kartónoch po 5 iba po 3, že by tiež kríza? Vypĺňame tlačivá na vietnamské víza, prestupujeme z Boeingu do Airbusu a vydávame sa na 9-hodinový let do Saigonu s medzi pristátim v Bangkoku.
14.35 miestneho času a na chlp presne sme v Saigone (Ho Chi Minh City), takmer 5 miliónov obyvateľov a dopravný – neviem, ako to nazvať...!.Ono sa to naozaj ťažko opisuje, pretože aj ťažko sa na to pozerá, to človek musí zažiť a pritom so skúseným šoférom. Ale poďme po poriadku. Prichádzame na vízové, odovzdávame doklady , foto a pasy, o 15 min. platíme po 25 US dolárov a sme hotoví, prechádzame cez kontrolu, batožina už vyložená a šofér s nadpisom Mr. Lubomír Šedivý nás čaká, sadáme do mikrobusu a vyrážame. Dostávam otázku: koľko ešte? Vravím, že píšu 220 km a asi 4 hodiny, čo vyvolá rebelantské reakcie, vyjadrené hlavným slovom „koľko???“ Radím im, aby sa spýtali šoféra. Chvíľu rozmýšľa a odpoveď prekvapí aj mňa: 5... Po jazde trvajúcej poldruha hodiny von z Ho Chi Minh City začíname chápať.
Síce trochu blúdime, ale, čo je hlavné, systém jazdy je neopísateľný a nepochopiteľný. Skúsim sa na to pozrieť z hľadiska nášho šoféra: Asi 40 % času klaksón je v stave pokoja, 60 % vytrubuje do sveta, teda na cestu. Keď prídeš na križovatku, každá ti spôsobom jazdy pripomenie kruhový objazd, vyrážaš totiž v štyroch pruhoch, pričom je jedno z ktorého, aj či ideš rovno , alebo odbočuješ vpravo - vľavo, zvíťazí – odvážnejší... („Odvážnemu šťastie praje!“). Treba však dodať, že za celú jazdu sme videli iba jednu haváriu, čo aj náš vodič konštatuje veľmi prekvapene. No a ešte jedna dopravná zaujímavosť. Povolená max. rýchlosť na diaľnici 80 km/hod, dosť plných čiar, neskutočné množstvo motoriek
, ktoré majú svoj vlastný pás... nič neplatí, iba dobrá trúba, večer silné diaľkové svetlá , ktorými treba blikať proti jazdcom a predbiehaným. Pri zážitku, ktorý nakoniec trval takmer 6 hodín, humor a optimizmus z nás vyprchávali, ja nezvyčajne zmĺkam a čím ďalej, tím namáhavejšie hľadám optimistické slová na povzbudenie spolucestujúcich.
O 21.00. miestneho času, to je 28 hodín po štarte z Rusoviec, zastavujeme v dedinke Mui ne pri našom Thai Hoa Resort. Prichádzame k recepcii, kde nás okamžite zinkasujú , odovzdajú kľúče, zopár základných info a zrazu nás cez stavbu vedú k „našim“ bungalovom. Náladu možno takmer krájať.
Zrazu však vchádzame do nádhernej záhrady, bungalovy pekné, takmer pri pláži, v reštike majú na nás čas a tak po večeri a zopár pohárikoch nálada stúpa a my rýchlo zaspávame.
Štvrtok 24.11. Vstávaj, Maroš, hore…!
Ráno, sedem hodín, ťukám na Maroša, ideme k moru a skúšame to. Na piesočnej pláži priam bodrel, neskôr zisťujeme, že to rybári, čo ráno vyťahujú siete
, takže ten neporiadok pochádza vlastne z mora, je to to , čo sa vytriasa zo sietí priamo na pláž. Ale voda je super. Raňajky, nádherné sedenie priamo pri bazéniku a pláži.
Všetci sa poberajú k moru a iba Zdenka Maroš a ja sa smerujeme po namočení popozerať okolie a je tam množstvo lákavých reštaurácií, obchodov , zmenární.... Tak niektoré otestujeme
a ostatným odporučíme a zdôrazňujem vietnamské jedlo je božské , však sme si to vyskúšali často a radi.
Piatok 25.11. Opticko - Ruský
Ráno kúpanie, masáže, obed v inej reštike, zato ako cez kopirák. Podvečer zmena , ideme do centra Mui ne, večera v perfektnej miestnej reštaurácii Vietnam home a potom prechádzka, keď tu zrazu čo nezbadáme, vlastne zbadáme: Optiku.
Všetky ženy okamžite dnu a my chlapi po minuloročnej skúsenosti do najbližšej krčmy na pivo. Majitelia Rusi, tak sme si trošku aj precvičili túto reč (mimochodom, všade nápisy v azbuke a mnohé v tom najväčšom formáte). A konečné resumé: 6 ks okuliarov a ďalší deň je v prd...teda za nami.
