Štvrtok 1.12. Ako vyrobiť tričko
Takže: predvianočná nálada, prvým decembrovým dňom sa ukazuje aj v saigonských obchoďákoch, umelohmotný sneh a snehuliaci i vianočné ozdoby ostro kontrastujú s tridsaťstupňovou horúčavou a 80-%-nou vlhkosťou. Tento deň sme to zažili viackrát, lebo podľa sprievodcu sme si naplánovali pešiu túru najdrahšou časťou Saigonu, ktorá sa začína pri Notre Dame, prechádza okolo budovy opery a končí sa na nábreží rieky Saigon pri hoteli Majestic. Potom sme prešli okolo niekoľkých finančných a bankových domov a tie sa predbiehajú v tom, kto modernejšie a kto vyššie – Saigon
začína naháňať Singapur, Kuala Lumpur a Bangkok –a na večeru sme sa vybrali do veľmi príjemnej neďalekej Gril garden,
s opäť výbornými kulinárskymi zážitkami, keď sme si sami grilovali priamo na stoloch...
A nesmiem zabudnúť na jeden zážitok, ideme s mojou ženou nášmu synovi Ičovi kúpiť tričká s reklamou miestnych pív (z Thajska už má všetky). Pýtam sa jednej z predavačiek, či má tričko s pivom Saigon a akej veľkosti. Tvrdí, že má 4XL, cena 5€, môj dotaz, že keď zoberiem tričko aj s pivom Tiger a 333, akú dá cenu, chvíľu rozmýšľa, z 15€ za tri ide na 14, ja krútim hlavou a odchádzam , okamžite ma dobieha a strká mi do ruky kalkulačku, píšem cifru 6€, pretáča oči . Po niekoľkých ponukách a odmietnutiach mi oznamuje definitívnu cifru 10 €, lebo sú to tričká dvojnásobnej veľkosti , aké treba pre domáceho, ja zas oznamujem definitívu na 9€. Tam aj končíme , obaja spokojní. Medzitým jej kolegyňa obieha okolité stánky a donáša 4XL aj v Tigrovi , ale stále chýba 333, po troch minútach zdvíha ruku, že už je, ale ja som len tak mimochodom zaregistroval jedným okom , že z tretieho do susedného putuje fixka a položartom podotýkam mojej žene, že tam azda ide dopisovať čo chceme my. O pár sekúnd prinášajú balík tričiek s pivom 333, vyberá jedno, balí a my odchádzame na večeru. Po večeri mi to stále ešte vŕta v hlave, vyťahujem tričká a na 333 je ozaj fixkou pripísané štvrté X, no počkajte, potvory šikmo oké! Už sa teším, ako im to v sobotu spočítam, v sobotu preto, lebo zajtra ideme na celý deň na deltu Mekongu.
Piatok 2.12. Lovci krokodílov
Ráno vstávame skôr ako obvykle. O siedmej sú už všetci po raňajkách a ideme na recepciu, kde sa začína výlet do delty Mekongu.
šokov to nejde: tentoraz je to šok v podobe miestneho autobusu, v ktorom Nasťa, Jaro, no najmä Stano nemajú kam nohy vopchať. Našťastie to trvá asi iba 10 min a na stanici nás prakticky vysypú do klimatizovaného spoja. Vyrážame smer My Tho – jedno z najväčších miest tejto zásobárne ryže a kokosu celého Vietnamu. Ryža pritom predstavuje až 38 %. Jazierka ryžových polí lemujú cestu a z nich sa vynárajú hrobky rodín, z ktorých mnohé tu bývajú už od 17.storočia: sú to nádherné stavby a mnohé sa ponášajú na malinké paláce. Vtipný výklad nášho sprievodcu nám skracuje takmer dvojhodinovú jazdu. Zastavujeme sa v budhistickom chráme, ktorý pripomína, že veľkú časť tohto územia obývajú Číňania.
S tým sa traduje, že pôvodní obyvatelia sa Číňanom chceli podobať a tak si rôzne prerábali nosy, aby ich mali malé a otočené dohora, pričom väčšinou z toho vznikali patvary. Potom, čo sa tu začali zjavovať belosi, sa móda zmenila, domáci chodia aj v najväčších horúčavách naobliekaní a na tvári rúška, aby ich pokožka bola čo najbelšia (pravda, veľmi sa im to nedarí!). Autobus nás priváža do prístavu, kde sa naloďujeme na dve miestne lode, s tými vyrážame najskôr po jednom z 9 ramien a neskôr po hlavnom toku mohutnej rieky, po hladine ktorej sa plavia lode rôznych tvarov a veľkostí. Zastávka na obed v miestnej reštaurácii nás prekvapuje, keď nás sprievodca usádza osobitne a oznamuje nám, že sme VIP hostia, nakoľko sme z hotela Thien Xuan a máme zaplatený veľký lunch .
A ozaj: na našom stole sa objavujú dve pomerne veľké ryby tvarom a zubami pripomínajúce piraňu, ďalej polievka, spring rolky, mäso, ryža a mištičky s rôznymi koreninami, no, jednoducho sme sa napchali. Potom prechádzame na ostrov kokosov, kde nám na farme predvádzajú spôsob pestovania a aj spracovania tejto sladučkej plodiny, navyše predvedú hadíky,
včely, urobia hudobné vystúpenie a povozia nás na loďkách po kanáloch,
po ktorých sa dopravujú kokosy. Mysleli sme si, že nám ukážu aj krokodíly, na ktoré nás neustále upozorňovali (údajne Crocodile Kingdom),
ale tie asi mali voľno:-)
Vraciame sa po diaľnici, a to vlastne prvý raz po ceste, kam nemohli motorky, čo bolo hneď poznať. Tu sme videli, myslím, prvú haváriu, prevrátilo sa auto s kokosovými orechmi, ale už to akurát odstraňovali, kokosy boli na hromade a skupina asi desiatich ľudí aj za pomoci policajtov už náklaďačik ručnou silou otáčala na kolesá. Pred šiestou sme na hoteli a keďže sme sa cítili nasýtení, dohodli sme sa, že až po ôsmej vyrazíme do nejakého miestneho podniku na PHO, čo je pomenovanie pre miestnu polievku, ktorú varia vždy a všade a ktorú tiež konzumujú, kdekoľvek im to len príde na um (čo nás vždy prekvapuje). Polievku tvorí vývar a vy si ho už iba dopĺňate, alebo vyberiete prísady – slíže ryžové, vajcové, alebo ryžu, mäso kuracie, hovädzie, bravčové, plody mora, ryba, alebo krab a potom nepreberné množstvo zeleniny a výhonkov a rôzne formy dochutín, od citrónovej trávy až po naj štiplavejšie čili. O tri ulice míňame vychýrený podnik, ktorý je beznádejne preplnený, vtom miestny „muž pre všetko“ zaregistruje moje tričko(máme ho totiž rovnaké) spočíta nás a hneď nás vedie na poschodie, kde nám o pár sekúnd na terase pripravia stoly a stoličky, prinášajú variče a kotlíky s polievkou ( tmavšiu), ako aj všetky prílohy, takže si sami kombinujeme. Prekvapilo ma, čo všetko sme našli v polievke, presnejšie: spôsob úpravy mäsa v polievke. Ja napríklad vyťahujem hlavu aj s hrebienkom kohútika
a pri vedľajšom stole sa objavujú kuracie hrabáky... ale zato sme si pochutili.
Sobota 3.12. Miestna Miletička
Tzv. voľný deň, aj keď – no posúďte sami. Na raňajky až po ôsmej, mysleli sme si, že budeme poslední a my sme prví. Potom sme vyrazili do tržnice reklamovať domaľované X, domáce trhovkyne sme svojím návratom prekvapili, v rodnom jazyku si vymenili zopár určite nie najspokojnejších poznámok, ale s tým konečným efektom, že tričko má originál 4X.
Prichádzame na hotel, kde nás čakajú ostatní, a taxíkom sa vydávame na tzv. čínsky trh.
Vec ťažko pochopiteľná a ešte ťažšie opísateľná: v budove tak 150 x 150 m na dvoch poschodiach sa tiesni vyše 1400 stánkov, každý tak s rozmermi cirka 2 x 2 m, tam 2-3 predavačky, čo majú z tovaru vytvorené schodiská do výšky až 4 m, mnohé tam trávia celý deň a stále dokladajú a ukladajú atď. ... nosiči neustále pendlujú s tovarom hore-dolu a šírka uličiek medzi obchodíkmi je neraz iba 40 cm. No šou. Po 2 hodinkách to vzdávame. Po obede sa rozdeľujeme: Nasťa, Zdenka, Jaro a Maroš vyrážajú do miestnej Botanickej a ZOO
a my zvyšní štyria sa vyberáme na potulku len tak po meste. Moja žena si nakoniec kupuje svoj tajný sen a vianočný darček(peňaženku z krokodíla), potom ideme do miestnej vychýrenej cukrárne a nakoniec v markete nakupujeme zopár drobností na pamiatku, koreniny, ale ja mám predovšetkým radosť zo sekáčika na mäso. No a večer nás čaká kultúra, návšteva miestnej rarity – Saigonské vodné bábkové divadlo...
potom opäť otázka, kam za jedlom, s jasnou a jednoznačnou voľbou. Veľmi príjemná Gril Garden opäť nesklamala. Všetci už skúsene vyberali, grilovali a na záver sa oblizovali...
No a zajtra popoludní vyrážame smer Thajsko, takže najbližšie sa asi ozvem zo sloních ostrovov, čaká nás Koh Chang – druhý najväčší thajský ostrov – a Coconut resort.
