Kapitola 11. Utorok prvý filipínsky celodeň.
Je piatok a ja zisťujem , že som zanedbal svoj denník. Mohol by som to zatajiť a možno to nikoho nezaujme , ale mal som strašnú chuť sa na túto moju činnosť vykašlať. A nielen to mal som chvíľkami ten dojem , že tieto moje vymyslené grupodovolenky je vlastne blbosť a zbytočne pletiem bič na moju ženu , občas mojich priateľov a v neposlednom rade na seba. Ja viem , začal som to a treba to aspoň trošku vysvetliť , ale tá horká pachuť vo mne zostáva.
No proste všetky tie bubliny ktoré počas tejto dovolenky vybublali v rôznych veľkostiach a intenzitách sa tak trošku zliali pri tom trošku nešťastnom stave a pomere ubytovania. Zasadli sme, hlavy dokopy, pomohli aj Stano s Vierkou . Vymysleli sme malú akciu „guľový blesk“, presvedčili najskôr recepciu , potom všetkých zúčastnených....no a sú normálni , slušní ľudia čo mali detskú izbu a vedia , že čarovné slovíčko „ďakujem“ je tá najväčšia odmena , no a sú tí druhí , čo nevedia , že slovíčko „prepáčte“ je to najväčšie rozpúšťadlo a odpúšťadlo.
Luboš koniec sťažností a nárekov...........tvoja budúcoročná príprava dovolenky bude mať inú formu.
No a v utorok sa plážovalo ,
chodilo po ostrove , fotilo ,
híkalo a odovzdávali sa informácie.
Reštaurácia , kde sme boli aj prvý večer sa stala našou aj dennou bázou ,
lehátka, pivko a aj ostatné nápoje ,
občas nejaká polievočka. Podávajú ich vo veľkých miskách , minimálne pre dvoch , je v nej veľa mäsa , množstvo zeleniny a žiaľ slíže používajú málo. Mne viac chutila na Srí lanke.
