Kapitola 13. Piatok 2.12. v Bratislave vraj prší ...
Vstaneme slnko svieti ,
Boracay je nádherný , vraj už viacerí pozerali Reality kanál , po čom to tu letí....
No keď budem bohatý...takže nádhera , krásna pláž a more
a dôkazom je Vierka , ktorá má rešpekt pred vodou a hlavne morom, v hotelovom bazéne ešte nebola , ale v mori za to každý deň
.
No a teraz pánska jazda o 14,30 a pätica mužov nabieha na masáž za 10€ , hodina a pol tvrdej masáže a o 16,00 nastupuje 6 žien a ich masérky. Názor väčšiny , že masáž je tvrdá , ale dobrá ,podľa mňa dosť tvrdá a menej dobrá.....no a poradovník niekde vytvoríme. Nasleduje večera v našej domácej „reštike“, zabudol som spomenúť , že sme objavili výbornú kafetériu a preto tam Janka najväčších kafíčkárov pozvala. Zajtra je sobota a ja som zvedavý koľko príde domácich.
No a voláme domov , v robote všetko funguje a Tomino a Barborka sa starajú o náš domček , stráži to s nimi štvorica psíkov a v Bratislave už nesneží , ale pršíííí.
Sobota, kapitola 14. Deň pre Ivka.
Ráno som sa zobudil a hneď slzy v očiach . Pred očami som ho mal celý deň a to asi pre to, lebo všade kde som sa obzrel tak domáci ponúkali klobúčiky , aké mal Ičko rád. Také tralaláčiky s pásikmi, určite by bol strašne rád , keby také dostal , ale on už také nikdy nedostane. Ponuka rastafariánskych čiapok, šálov, taštičiek a náramkov tiež bola vyššia ako obvykle.....alebo sa mi to iba zdalo? A s každej krčmičky na pláži sa ozývalo regge, Bob Marley udával prím. Ičko kde si? No a tento deň mi všelikto kazil blbými poznámkami a na čašníkov som bol zlý.......
A pri tom bol nádherný deň , po pláži sa motali aj domáci turisti . Farebná škála bola nepreberná. Je zaujímavé , že Európanov bolo tak 10-15 %...
Ičko ahoj , večer sa priznala aj Janka, že dnes veľmi myslela na teba a veľakrát si poplakala.
