Deň plávajúich trhov
Na dnes sme si vymysleli na našich priateľov výlet do 100 km vzdialeného miesta od Bangkoku, kde sa nachádzajú tie známe thajské plávajúce trhy. Ak zamierite do Thajska, obetujte na túto atrakciu peniaze i čas. Je to perfektný zážitok.
Vstávali sme síce pred šiestou, ja dokonca o piatej , ale zato som ešte stihol množstvo svietiacich lampiónov, ktoré pozhasínali až úderom šiestej ráno. Na raňajky okrem vajec na rôzny spôsob aj výber thajských špecialít. Vyrážame na 100 km rannú štreku. My ideme po diaľnici vyše stokilometrovou rýchlosťou, ale oproti sa vlečú autá do Bangkoku krokom. Na otázku, či je bežná takáto ranná zápcha, nám sprievodca takmer urazene odpovedá, že v Thajsku neexistuje zápcha, to sa len autá pomalšie presúvajú:-)
Okolo ôsmej prechádzame popri školách, ktoré tu patria k najkrajším budovám a areálom. Na nádvorí stoja všetci žiaci v uniformách svojich škôl a vztyčovaním zástavy a hymnou vítajú začiatok týždňa. Po ceste nám sprievodca ponúka ako prídavok sloniu show – odmietame, vzápätí kobriu – no to hádam len nie! a moji traja spolucestujúci sa ku mne pridávajú, ale keď požiadame o návštevu drevárskej dielne, ktorú sme videli pred štyrmi rokmi, dostávame zelenú.
Návšteva plávajúcich trhov je zážitok. Najskôr nás na veslici miestna veslárka asi hodinku preváža pomedzi predávajúcimi, ktorí priamo z člnov ponúkajú suveníry, výrobky, zeleninu, ovocie, občerstvenie a pod.,
potom nás vysadia, chvíľku sa moceme medzi stánkami na brehu a na záver asi trištvrte hodinová cesta motorovým člnom po kanáloch a okolo bytov a domov predávajúcich,
ako aj okolo plantáží banánov, kokosovníkov, mangovníkov a iných druhov exotického ovocia. Po skončení tejto exkurzie vyrážame naspäť, zastavíme sa v rezbárskej dielni, nádherné drevené obrazy, nábytok, sochy, krása vyrážajúca dych,
potom nás ako taký bonus vyvážajú do centra drahých kameňov, kde stráže so samopalmi riadia príjazdy turistov, ktorým predvádzajú najkrajšie drahokamy. Deň sme ukončili opäť potulkami po Bangkoku a pozorovaním veľkého čistenia po včerajšom nočnom prekrásnom divadle svietiacich lampiónov šťastia. A – zajtra deň posledný
„Po nás potopa…“
Ako to napísať, keď sa nám vôbec, ale vôbec nechce domov:-) Je tu čím ďalej, tím krajšie:-) Ráno sme mali opäť čas, žiadna naháňačka, tak sme si to vychutnali. Bol to prehľad európskych a thajských raňajok, potom presun do jednej izby a výlet do MBK center
, čo patrí k piatim najväčším nákupným centrám na svete. Nebudem to rozoberať, ale: prišli sme pred 11., o 17 sme po prehliadke tak asi 2/3 jednej budovy zničení ako kone; odľahčení o nejaké tie bahtíky sadáme do taxíka, vezieme sa do hotela a po nejakom tom preberáku a sprche vyrážame na Khaosan road, miesto môjho srdca.
Tu sme si dali niekoľko mäsových špízov rôznej kombinácie, posledné masáže, čerstvé šťavy z rôzneho exotického ovocia :-) :-). Moji traja spoločníci zasadajú do obľúbenej cukrárne
a ja sa vyberám peši do hotela, rozlúčiť sa s, Bangkokom, s Thajskom. Prídem sem o rok. Thajsko? prekrásna krajina, nádherní ľudia, ja sem prídem ešte veľa, veľakrát... O 15 min prichádza taxi a, žiaľ, smer letisko :-) :-) najbližšíe sa ozvem z domu:-( :-(
Všade dobre, vari aj doma…
No a teraz ešte záver, ktorý k tomu patrí, píšem ho už z domu.
Pred polnocou zvoní telefón, z recepcie nám oznamujú, že nás čaká taxík na letisko, vlastne teda v predstihu. Nasadáme do priestranného, klimatizovaného mikrobusu, ktorý sa ženie takmer prázdnymi bangkokskými ulicami (naozaj zvláštny pohľad). Míňame nádherné moderné budovy, ktoré sa striedajú s pozlátenými strechami budhistických chrámov a s budovami činžiakov rôznych veľkostí a kvality, ale mnohé sú až čierne, akoby obhoreté od nánosov smogu. Takmer hodinová jazda za vyše stokilometrovej rýchlosti napovedá o vzdialenosti letiska od centra. Na letisku nás potom čaká informácia, že náš let sa posúva o hodinu neskôr, takže po odovzdaní batožiny (žiadne špeciálne kontroly na drogy, ako radi mnohí strašia Thajskom) máme temer tri hodinky na potulky poloprázdnym, veľmi elegantným a veľmi pekne riešeným obrovským bangkokským letiskom Suvarnamburi. Nástup do velkého Aerobusu sa začína 15 min. pred odletom, ale verte - neverte, odlietame presne na minútu. Prejavuje sa na nás celodenné pochodovanie po nákupoch: len čo sa usadíme, všetci štyria zaspávame, prebúdzajú nás na večeru (vyslovujem mimoriadnu pochvalu šéfkuchárovi Eva air ) , Nasťa a Janka prespia väčšinu 11,5-hodinového letu, trošku menej Jaro, kým ja som väčšinu času, až na tri hodiny spánku, strávil pri počítačových hrách a knihe. Na letisku nás syn Lasky nečakal, lebo, žiaľ, pred letiskom na diaľnici bola havária. Ale potom to už fičalo, U nás doma Nasťa s Jarom po čajíčku nasadajú do svojho auta a vydávajú sa na cestu do Košíc (po 4,5 hod nám oznamujú šťastný príchod domov).
No a my pomaly rozbaľujeme kufre, telefonujeme, prichádzajú prvé návštevy... o pol deviatej obaja zaspávame – je pol tretej ráno thajského času, ale budíme sa celí dolámaní o 7,00 nášho času, . Aklimatizácia bude trvať zopár dní. Zbohom Thajsko, vitaj Bratislava, realita (respektíve: vitajme v Bratislave, v realite... Ale už sa ohromne teším na petang, na petangových priateľov. Najradšej by som ich všetkých zobral so sebou do tepla a krajiny krásnych úsmevov – tak na pol roka do Thajska…
