Priletelo lietadlo a nás desať nastúpilo a chceli sme si dať kufre nad hlavu , ale letuška nás upokojila, nech si sadneme po jednom a kufre dáme vedľa seba , lebo okrem nás nastúpili iba dvaja ďalší pasažieri. Let bol pokojný , krásny výhľad a na letisku v Kuala Lumpur nás čakal výborný miestny taxikár (volajme ho napr. Joe). Po nalodení do dvoch áut nás oboznámil v škatuľke o živote v Malajzii, čo je dobré a zaujímavé v KL (oficiálna skratka Kuala Lumpur a letisko sa volá KLIA), kde sa dá dobre vymeniť peniaze, slušne nakúpiť, prípadne zabaviť....Doviezol nás k svetoznámym dvojičkám Twin Towers v noci, porozprával nám o obrovskej tolerancii náboženstiev a potom , čo nám v hoteli odmietli naliať aspoň pivo (alkoholové problémy v prevažne moslimskej krajine ešte popíšem) nás odviezol do uličky plnej barov a ruského personálu. Tu sme si s chuti dali zopár Tigrov.
Ráno sme vyrazili smer PETRONAS Twin Towers systémom nadzemných a podzemných železníc , ktoré tu boli lacné, prehľadné a veľmi presné . Pri každom vlaku stáli „nastupovačky“ , ktoré zaisťovali plynulosť dopravy a zároveň podporovali takmer 100% zamestnanosť v Malajzii. Ďalšie zvláštne zamestnanie sme zaregistrovali hneď pri príchode do dvojičiek , v každej toalete boli dvaja „uvádzači“, ktorí okrem uvedenia do kabínky, sa zároveň starali aj o poriadok v týchto priestoroch. Milé prekvapenie nás čakalo pri registrácii na výhľad , keď nám oznámili, že nemusíme čakať do zajtra, ale je možné sa dostať hore už dnes poobede. Tak sme si pozreli nádherné akvárium , kde ste sa po pohyblivých chodníkoch vozili pod obrovskými akváriami plnými rýb , ale aj veľkých rají a žralokov.
Našli sme aj samoobsluhu , kde predávali alkohol , ale až po 15 hod , dovtedy bol za mrežami a pod strážou ochranky a iné značky potravinových obchodov túto pliagu ľudstva neponúkali vôbec. Výhľad z mosta medzi dvojičkami bol očarujúci , len nás trošku prekvapila odpoveď na otázku , že čo je v tomto meste historické. Odpoveď po ukázaní na jednu menšiu , asi 30 poschodovú budovu znela, táto banka má už vyše 20 rokov.
Večer nás na hotely vyzdvihol náš priateľ Joe a odviedol na čínsky trh na ulici Petaling . Ten sa stal veľmi obľúbeným miestom mojej ženy Janky. Po viacerých upozorneniach nech sa jednáme o ceny sme rýchlo zistili ako vedia domorodci napodobňovať čokoľvek . Veľmi obľúbenou vetou tu bolo „toto je prvá kópia...(miesto troch bodiek si doplňte akúkoľvek svetovú značku , oblečenia, topánok, kabeliek, hodiniek , atď.) .
Druhý deň doleteli aj piati Pezinčania, vybrali sa k dvojičkám a my na známu Bukit Bintang, kde bol jeden obrovský obchodný dom vedľa druhého. Dobre sa nakupovalo systémom od vrchu dole, na vrchných poschodiach boli trhy a čím ďalej nižšie značkové obchody. Zo zvláštnosťou sme sa stretli asi na 5. poschodí , kde skoro vedľa seba boli obchody s nápisom Adidas a Original Adidas. Navonok rovnaký tovar , ale rozdielne ceny . Na 10. poschodí to bolo veľmi podobné , len tie ceny boli minimálne 5x nižšie. Malý šok sme ešte zažili , keď sme sa napchávali v suteréne v reštaurácii a nad hlavou nám zrazu začalo niečo hrkotať a blikať a ono cez päť poschodí tam jazdil vláčik plný turistov. A večer opäť na čínsky trh , len s hrôzou sme zistili , že v okolí nášho hotela neboli potraviny z alkoholom , takže ten večer bez piva a bez koňaku. Ale pred tým sme mali na trhu dva krásne zážitky. Janka s Vierkou išli do topánkového obchodu , kúpiť Vierke tenisky, no a majiteľka , keď už vyčerpala celý svoj sortiment s pokojom usadila obe kupujúce do svojho stánku a obiehala svojich kolegov a nosila stále nové ponuky . Po polhodinke sa obchod uzavrel . My so Stanom sme tam dlho nevydržali a išli kupovať tričká , pre môjho dvojmetrového a vyše metrákového priateľa. Zdalo sa to v Ázii skoro nemožné , ale iba skoroJ. Zastavili sme sa v stánku kde majiteľ hrdo ponúkal tričká Lacoste a Polo a tvrdil , že má všetky veľkosti, keď sme však ukázali na Stana , chvíľku zaváhal a na to okamžite dodal ,nemám, ale zajtra bude ,ale tu som ho dostal. Včera ste nám hovoril to isté .......a tu zapracovala obchodná hrdosť. Usadil nás vo svojom obchodíku cca 3x2 metre , plného tovaru a vyrazil do uličiek trhu. Po 10 min sa vracia a prináša balík tričiek a medzi nimi ozaj Lacoste 4XL, no ale fajn , my ale chceme aj iné farby. Malý, veľký obchodník opäť mizne a o pätnásť minút sa vracia s tromi balíkmi tričiek od XS až po aspoň jedno 4XL. No a takýto hodinový nákup a nakoniec Vierka s obuvného stánku vychádza s vysnívanými teniskami a Stano myslím, že osem veľkých tričiek. No nenakupujte s radosťou na takomto trhu. Nasťa, keď zbadala , úspešný ženský kauf , hneď si zbalila, jazykovú odborníčku Janku a hybaj na kabelky. Prvé kópie svetových značiek lákali , vzhľadom a hlavne cenou. Stano a ja sme zaujali miesto pri jedlových stánkoch a zrazu náš pohľad fascinovane hľadí na staršieho pána, ktorý na svojom bicykli má primontovaný akýsi gril a tam sa točia nádherné , aj keď trošku červenšie klobásky. Keď už majiteľ začína baliť , Stano sa pohne a zo 10 klobások si nechá zabaliť. So slovami , keď nie je pivo aspoň toto bude pochúťka.......nebola. Večer , keď sme sa stretli na chodbe na pracovnej porade , ozaj bez alkoholu , Stano vytiahol klobásky. Všetkým sa rozsvietili oči , ale po prvom zahryznutí aj táto radosť dňa skončila.....boli sladké. „ No i takový dny jsou “
Večer sa však neskončil , vidím ako Blanka a Majka , sedia nad sprievodcami Malajzie a mapou Kuala Lumpur a píšu a kreslia. Na môj dotaz, že čo hľadajú mi oznámili, že objavili park , kde sú rôzne atrakcie, zvláštne rastliny, vtáci, motýle, atď. Už som mal na jazyku, že však , to je ten park , kde máme ísť zajtra, keď som zbadal Stanov pohľad a hneď som zareagoval . Super kočky, takže zajtra ste vy dve vedúce dňa a v duchu som sa tešil na deň bez povinností.
Ale trošku som sa mýlil, ale aj zabavil a zároveň si zdvihol svoje ego. No a tu sú podrobnosti. Ráno o deviatej prekvapujúco celá výprava pred hotelom a načas a vyrážame smer nadzemný vlak. Prvý úsmev nastáva, keď vedúce dňa nakúpia lístky a hrnú sa na nástupište smer......presne opačný ako je park. Na poznámku, že treba ísť na druhú stranu , sme dostali odpoveď , čoby však tu vždy nastupujeme, odpoveďou na vetu, ale park je naopak ako sme doteraz jazdili , je hlavne pohŕdavý úsmev. Vystupujeme na konečnej , kde pozorujeme aj fotíme neskutočnú výhybku , ktorú predstavuje betónová jednokoľaj a pracuje ako hodinky.
Vychádzame z nástupišťa a tu sprievodkyne zostávajú opäť zaskočené, pred nami sieť asi štyroch šesťprúdových diaľníc, medzi nimi dva vyše dvadsaťposchodové luxusné hotely a v diaľke asi troch km sa nachádza náš vysnívaný cieľ – park. Nechal som asi päť minút sa dievčatá škvariť vo vlastnej šťave a potom som vytiahol svoje vedomosti , ktoré som si naštudoval už doma. Prešli sme podzemnými garážami hotela Hilton a potom na drzovku prebehli jednu šesťprúdovku a boli sme v parku. A tu zrazu sa nikomu nechcelo ďalej. Usadili sme sa v bufete , vedľa ktorého mala Blanka, ako zamestnankyňa železníc výstavku historických lokomotív, dôvod tvrdiť, že je na služobnej ceste. Janka z Vierkou dobehli rozžiarené a v ruke držali zachladené plechovkové pivo . Stano a ja otvárame , pijeme a vypľúvame . Zázvorové, nealkoholické , no hnusné, brŕŕŕŕ. Padá návrh Jankin, ja idem na čínsky trh a zrazu sa takmer všetci otáčajú a zrýchlený presun smer Petaling street. Okrem Ivety a Majky , tie pokračujú v prechádzke parkom, a Mira s Blankou , ktorí už nemajú chuť behať po trhu a tak sa vracajú na hotel a fotia z okna čo sa dá.
Večer záverečná porada , aj príslušný obchodný reťazec na alkohol sa našiel a každý balí a chváli sa tým čo si v Ázii kúpil a už iba nostalgia a teória , čo o rok a ja už to mám v hlave a moja láska je už nekonečná . No a veľa ľudí ktorých ste tu zažili , ešte veľa krát stretnete v mojich denníkoch. Juhovýchodná Ázia je pre mňa neuveriteľným zdrojom relaxu , hlavne v spoločnosti mojej ženy , mojich priateľov a keď si predstavím, koľko toho mám ešte v pláne tu vidieť , musím , žiť veľmi dlho .
Bratislava marec, apríl 2015
